POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza

Súčasné územie Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy má  rozlohu 1 543 štvorcových kilometrov.

Je najmenšou arcidiecézou na území našich južných susedov, s počtom približne dva milióny obyvateľov. Z nich je 60 percent veriacich katolíckej konfesie.

V súčasnosti sa člení na 16 dekanátov a 151 farností. Sídelným chrámom arcidiecézy je Katedrála Panny Márie a sv. Vojtecha v Ostrihome, ktorá je zároveň najväčším kostolom v Maďarsku.

Podriadené sufragánne diecézy sú Győr (Ráb), Székesfehérvár (Stoličný Belehrad) a gréckokatolícka Hajdúdorog. 

Na čele arcidiecézy od roku 2000 stojí prímas, arcibiskup, kardinál Péter Erdő, ktorý je zároveň predsedom Konferencie biskupov Maďarska. Práve on bol najmladším účastníkom konkláve po smrti Jána Pavla II. v apríli 2005.

Predchodkyňa arcidiecézy

Slávnou predchodkyňou tejto v súčasnosti neveľkej arcidiecézy je Ostrihomská arcidiecéza, ktorú založil sv. Štefan v roku 1000 a podriadil jej všetky ostatné biskupstvá Uhorska.

Ostrihomská arcidiecéza zaberala celé Nitrianske kniežatstvo. Okrem územia Šariša, Zemplína, Abova a častí, ktoré patrili do Diecézy Eger (Jáger), zaberala celé územie Slovenska.

Keď sa na začiatku 12. storočia obnovilo biskupstvo v Nitre, samotné mesto Nitra bolo takmer úplne obklopené Ostrihomským arcibiskupstvom. So svojím územím zostalo prepojené len úzkym pásom, ktoré zaberalo väčšiu časť Trenčianskej stolice.

Ostrihomskí arcibiskupi v roku 1279 získali titul Primas Hungariae (prímas Uhorska), teda hlava Katolíckej cirkvi v Uhorsku. Zároveň od 13. storočia boli aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice.

Pre hroziace turecké nebezpečenstvo sa sídlo arcidiecézy a kapituly prenieslo v roku 1543 do Trnavy. Neskôr arcibiskup, keďže plnil aj štátne povinnosti, sídlil v Bratislave.

Pápež Pius VI. v roku 1776 na podnet rakúskej cisárovnej Márie Terézie zmenšil územie arcidiecézy a vyčlenil z nej Banskobystrickú, Spišskú a Rožňavskú diecézu.

Do Ostrihoma sa sídlo arcibiskupstva vrátilo až v roku 1820 na žiadosť panovníka Jozefa II. (1741 - 1790).
 

Kardinál zo Slovenska
 

Rozhodnutie uskutočnil arcibiskup, kardinál Alexander Rudnay (1760 – 1831), ktorý pochádzal zo Slovenska.

Rodák z Kríža nad Váhom (súčasné Považany) pri Novom Meste nad Váhom. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.

Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave. Začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. Pôsobil ako kaplán v Častej (1785), neskôr v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach.

V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom, rektorom kňazského seminára v Trnave (1806) a profesorom teológie. V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v meste Alba Iulia.

Ku koncu roka 1819 Alexander Rudnay dostal pápežskú bulu o menovaní za ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa.

Rodák zo Slovenska dokonca v roku 1822 začal so stavbou veľkolepej klasicistickej ostrihomskej baziliky.

Po prvej svetovej vojne a rozpade monarchie sa väčšina územia arcidiecézy ocitla mimo hraníc Maďarska.

Časť arcidiecézy, ktorá pripadla Československu, sa vyčlenila ako samostatná apoštolská administratúra.

Podobne ako mnohé iné sufragánne biskupstvá bola podriadená priamo Svätej stolici. Zaujímavosťou je, že v tomto smere cirkevnoprávne pomery sa doriešili až v roku 1977, keď vznikla na území Slovenska Trnavská arcidiecéza.