POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV Rábska diecéza

Rábska diecéza bola založená v roku 1009 na podnet kráľa Štefana I. V súčasnosti ju tvorí 191 farností, v ktorých žije približne 376 000 katolíkov.

V rokoch 1594 až 1598 si, žiaľ, túto oblasť podmanila Osmanská ríša. Z rozhodnutia Márie Terézie v roku 1777 veľká časť diecézy sa začlenila do novozriadenej Diecézy Szombathely.

Hlavným kostolom diecézy je Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rábe (Győri). Bazilika minor je zároveň sídlom biskupa, ktorým je od roku 2016 András Veres.
 

Kostol na sútoku riek

Chrám Nanebovzatia Panny Márie v Győri stojí na gotických základoch jeho predchodcu Kostola sv. Štefana z 11. storočia na sútoku riek Dunaj a Rába. Pribudla k nemu klasicistická fasáda.

Pri bojoch s Osmanmi bol takmer zničený. Katedrála sa neskôr používala ako vojenské skladisko a protiosmanská pevnosť. Severná loď bola zasypaná zeminou až do výšky okien, zo sakristie a kaplnky sa stali muničné sklady a zvyšok katedrály slúžil ako stajne.

Žalostný stav chrámu sa rozhodol zmeniť György Draskovich (1599 - 1650), biskup v Pécsi, neskôr vo Vacove a v Győri.  

Do barokovej podoby ho prestaval taliansky architekt Giovanni Battista Rava v rokoch 1639 až 1645. Veža chrámu bola dostavaná až v roku 1680.

Na prelome 17. a 18. storočia sa dokončili bočné barokové oltáre, ale až v 80. rokoch 19. storočia dostal interiér kostola konečnú podobu podľa plánov tirolského architekta Melchiora Hefeleho (1716 – 1799).

Nádherné fresky na strope a stenách kostola s motívmi Starého i Nového zákona a maďarských svätcov vytvoril rakúsky rokokový maliar Franz Anton Maulbertsch (1724 – 1796).

Po oboch stranách hlavného oltára sú vo výklenkoch umiestnené pozlátené barokové sochy z druhej polovice 18. storočia.

Pozornosť si zaslúži aj biskupské kreslo, grisaille s obrazom starej katedrály, socha sv. Ladislava, dva vzácne čierne reliéfne oltáre (od Jakuba Gabriela Mollinarola), mramorová kazateľnica, rokokové dubové lavice a chór, zdobený pozlátenými postavami anjelov.

Umelecky i historicky hodnotný je aj obraz Panny Márie z roku 1655. Nemôžeme zabudnúť ani na hlavný oltár, na ktorom je obraz Ukameňovanie svätého Štefana od Paula Trogera (1698 – 1762), či bočné oltáre sv. Jozefa a Bolestnej Panny Márie. V čase vládnutia cisárovnej Márie Terézie bol chrám povýšený na baziliku.

Dvaja martýri


Najvzácnejšou časťou baziliky je pôvodne gotická Kaplnka sv. Ladislava, postavená pri príležitosti svätorečenia kráľa Ladislava (1077 - 1095).

Pozlátená strieborná herma svätca a relikviár sú skutočným zlatníckym umením.

V bazilike sa tiež nachádzajú pozostatky rábskeho biskupa Vilmosa Apora (1892 – 1945).

Blahoslavený barón Vilmos Apor bol maďarský šľachtic, rímskokatolícky biskup a mučeník. Ako biskupské heslo si zvolil: Crux firmat mitem, mitigat fortem - Kríž posilňuje tichých, upokojuje silných.

Bol veľkým odporcom prenasledovania Židov v Maďarsku a všemožne im pomáhal. V roku 1945 ho smrteľne postrelili vojaci sovietskej armády, keď vo svojej rezidencii ukryl i bránil dievčatá a ženy židovského pôvodu pred znásilnením.

Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1997 vyhlásil za blahoslaveného.

Katedrála je aj pútnickým miestom. Veriaci navštevujú milostivý obraz Panny Márie v katedrále, ktorý sa do mesta dostal z Írska, keďže jeho vlastník musel svoju vlasť opustiť počas vlády Olivera Cromwella (1599 – 1658).

Na obraze sa v roku 1697 objavili krvavé slzy. V roku 1996 navštívil katedrálu aj pápež Ján Pavol II., aby sa pomodlil pred milostivým obrazom a hrobom martýrskeho biskupa.