Poznávame diecézy našich susedov: Viedenská arcidiecéza

Viedenská arcidiecéza je metropolitnou diecézou troch sufragánnych diecéz: Diecézy Eisenstadt, Linz a Sankt Pölten. Spoločne tvoria cirkevnú provinciu Viedeň, jednu z dvoch cirkevných provincií Rakúska.
Peter Slovák 28.04.2022
Poznávame diecézy našich susedov: Viedenská arcidiecéza

Dóm sv. Štefana. Snímka: wikimedia commons/Anna Saini/ CC BY-SA 4.0

Starobylá Viedenská rímskokatolícka arcidiecéza (latinsky Archidioecesis Viennensis) vznikla vyňatím z Pasovskej diecézy 18. januára 1469. Na arcidiecézu bola povýšená 1. júna 1722.

Má rozlohu približne 9 100 štvorcových kilometrov. Jej súčasťou je 626 farností, v ktorých žije viac ako milión katolíkov. Biskupský stolec sídli v Katedrále sv. Štefana vo Viedni.
 

Viedenský kardinál
 

Súčasným biskupom je od roku 1995 kardinál Christoph Schönborn. Narodil sa 22. januára 1945 na zámku Skalka pri obci Vlastislav v Litoměřickej diecéze v šľachtickej rodine.

Po skončení druhej svetovej vojny musela jeho rodina opustiť Československo a svoj nový domov našla v obci Schruns v rakúskej spolkovej krajine Vorarlberg.

Po maturite v roku 1963 vstúpil mladý Christoph do Rehole kazateľov (dominikáni). Študoval filozofiu, teológiu a psychológiu vo Walberbergu, Viedni a Paríži.

Za kňaza ho vo Viedni vysvätil kardinál Franz König 27. decembra 1970. V akademickom roku 1972/1973 absolvoval rok štúdia na univerzite v Regensburgu, kde patril medzi poslucháčov Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI.

V roku 1975 získal doktorát teológie na Institut Catholique de Paris v Paríži. Christoph Schönborn bol v rokoch 1998 až 2020 predsedom Rakúskej biskupskej konferencie.

Patrí do rodiny niekdajšieho kniežacieho rodu Schönborn, ktorého viacerí členovia zastávali vysoké úrady Svätej rímskej ríše a Katolíckej cirkvi.


Hrdí na svoju katedrálu
 

Hlavný diecézny chrám Katedrálu sv. Štefana, ľuďmi nazývanú Dóm svätého Štefana (nem. Stephansdom, celým názvom Domkirche St. Stephan zu Wien), 94 percent Rakúšanov podľa nedávno zverejneného prieskumu definuje ako súčasť svojej identity.
 
Z pôvodnej stavby Kostola sv. Štefana z 12. storočia sa nezachovali žiadne pamiatky. Západná fasáda s obrou bránou a vežami pochádza z neskorej románskej stavby (1230 až 1263).

V rokoch 1304 – 1340 vznikla prvá časť gotickej novostavby Albertínsky spevácky chór.

Vojvoda Rudolf IV. Habsburský položil v roku 1359 základný kameň neskorogotického rozšírenia stavby, do ktorej patrilo zväčšenie stredovej časti kostola a výstavba gotických veží.

Južnú vežu s výškou 136,7 metra Viedenčania volajú „Steffl“. Dokončili ju v roku 1433 a stala sa symbolom Viedne.

Po roku 1511 sa práce na severnej veži zastavili. Nedokončenú gotickú vežu s výškou viac ako 68 metrov dostavali v renesančnom štýle v rokoch 1556 až 1578.

Špecifická nesúmernosť veží dómu mu dodáva charakteristickú podobu.

Pri hlavnom oltári v Apoštolskom chóre sa nachádza hrobka cisára Friedricha III. z červeného mramoru. Za jeho dušu sa pozdĺž celého sarkofágu modlia kamenní rehoľníci.

Krásny mramorový barokový hlavný oltár zhotovili bratia Tobias a Johann Pockovci v roku 1641. Obraz v strede tohto diela zachytáva výjav Kameňovanie sv. Štefana, patróna katedrály. 

Na ľavom boku je bohato zdobený vedľajší oltár Wiener Neustädter Altar. Zobrazuje 72 svätcov a výjavy zo života Panny Márie.
 

Zmes zaujímavostí
 

Za ním sa nachádza vchod do podzemných katakomb. Keď cisár Karol VI. v roku 1732 uzatvoril viedenský cintorín, pod kostolom bolo vyhĺbené podzemné pohrebisko, kde sa pochovávali zosnulí Viedenčania.

V týchto priestoroch do konca 18. storočia našlo miesto posledného odpočinku približne 11-tisíc ľudí. Medzi nimi predstavitelia cirkevnej hierarchie, ako aj 15 panovníkov z rodu Habsburgovcov.

Pre zaujímavosť spomeňme, že v katedrále sa v roku 1782 ženil hudobný génius Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791) s Constanze Weberovou.

Na čele Viedenskej arcidiecézy stál v rokoch 1956 - 1985 známy arcibiskup Franz König (1905 - 2004), neskôr kardinál Katolíckej cirkvi, ktorého vymenoval ešte pápež Ján XXIII. v roku 1958.

V čase svojej smrti bol druhým najstarším a najdlhšie slúžiacim kardinálom na svete.