Pravá pokora prináša pokoj i ochotu slúžiť

Možno považovať Ježišove slová „ak nebudete ako deti“ za základný postoj pokory pre veriaceho človeka?

Určite áno. Dieťa vie, že nie je sebestačné. Prirodzene sa spolieha na rodičov, prijíma ich pomoc, dá sa viesť. Dieťa nehrá roly. Je také, aké je. Ježiš neoslavuje detinskosť, ale detstvo ako postoj: byť malý pred Bohom, aby sa on mohol ukázať veľký. A nemusíme sa báť, Boh nás nikdy nezahanbí ani nezakryje.

Ako možno rozlíšiť pravú pokoru od falošnej, predstieranej?

Nie podľa slov, ale podľa ovocia. S pretvárkou človek vydrží nejaký čas, ale potom sa postupne odhalí jeho charakter. Pravá pokora prináša pokoj do vzťahov, radosť a jednotu, ochotu slúžiť. Falošná pokora postupne prinesie napätie, konflikty, pretvárku, rozdelenie.

Pravá pokora nesmie viesť k pasivite. Ako je nám v tomto smere vzorom Panna Mária?

Zjednodušene by sme mohli urobiť rozlíšenie aj tak, že falošná pokora hovorí: „Na nič nemám, som zbytočný, nebudem nič robiť.“ Kým pravá pokora hovorí: „Všetko, čo mám, je dar, a preto to chcem dať do služby.“ Panna Mária vyznala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A po Zvestovaní hneď išla k Alžbete. To je pokora v akcii.