Pražské Jezuliatko je symbolom Božej blízkosti
Pražské Jezuliatko v Kostole Panny Márie Víťaznej v Prahe. Snímka: Peter Slovák
Drevená socha malého Ježiša s výškou 47 centimetrov má povrch vymodelovaný z vosku. Predstavuje dieťa približne vo veku 4 až 5 rokov.
Žiadna kópia zatiaľ nedokázala presne napodobniť špecifický výraz tváre originálu. V tvári sa zrkadlia zjavné maurské črty, čo zodpovedá španielskemu pôvodu sochy.
Kučeravé blond vlasy mali pôvodne tmavú farbu. Dieťa Ježiš je oblečené v kráľovskom rúchu, pričom nohy sú bosé. Pravou rukou žehná a v ľavej drží cisárske jablko zakončené krížom ako symbol kráľovskej a najvyššej moci nad svetom.
Zbožná šľachtičná
Podľa historických prameňov plastika Pražského Jezuliatka pochádza zo Španielska. Vyrobili ju pravdepodobne v druhej polovici 16. storočia.
Legenda hovorí, že malý Ježiš sa zjavil istému mníchovi, ktorý podľa jeho podoby vymodeloval sochu.
Podľa iného prameňa sošku vlastnila sv. Terézia z Avily (1515 – 1582), ktorá šírila úctu k Dieťaťu Ježišovi po celom Španielsku. Sochu neskôr darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa vydávala v Prahe.
Overenou skutočnosťou je však fakt, že sošku zo Španielska priniesla šľachtičná Maria Manriquez de Lara (1538 – 1608), ktorá sa v roku 1556 vydala za Vratislava z Pernštejna.
Neskôr ju ako svadobný dar darovala svojej dcére Polyxene z Lobkovíc. Rodina si Jezuliatko veľmi vážila a často zažili jeho útechu a pomoc.
V Kostole Panny Márie Víťaznej
Polyxena z Lobkovíc ho v roku 1628 darovala Kláštoru bosých karmelitánov pri kostole Panny Márie Víťaznej v Prahe.
Karmelitáni umiestnili sochu v kaplnke noviciátu, aby sa mladí rehoľníci v rozjímaní mohli učiť čnostiam od malého Ježiša. Novici si sochu veľmi obľúbili a denne pred ňou konali pobožnosti.
V roku 1631 obsadili Prahu vojská drancujúcich Sasov. Karmelitáni z kláštora museli utiecť. Ten bol vyplienený a Ježiško takmer zničený a vyhodený medzi smeti.
V roku 1637 sa karmelitáni znovu vrátili do Prahy. Medzi nimi bol aj rehoľník Cyril od Matky Božej, ktorý si spomenul na čas svojho noviciátu a na mocný príhovor Panny Márie.
Sochu našiel, no s bolesťou zistil, že má zlomené obe ruky. Cyril preto dal vyrobiť nové ruky.
Malý Ježiš žehnal kláštor, miestnych obyvateľov i celú Prahu. Pripisujú sa mu zázračné uzdravenia a tiež okrem iného aj záchrana Prahy počas obliehania Švédmi v roku 1639. V tom čase bola socha umiestnená na chóre, kde ju veriaci nemohli verejne uctiť.
Úcta k dieťaťu Ježišovi
V súčasnosti sa socha Pražského Jezuliatka nachádza v strede chrámu na bočnom oltári vpravo. Ten vytvoril kamenár František Lauermann (1714 – 1788) v roku 1776 z umelého mramoru a barokový sochár Petr Prachner (1744 – 1844) ho vyzdobil sochami.
Strieborná skrinku pre plastiku zhotovil pražský zlatník Jan Pakeni (1694 – 1760). Obe steny oltárneho výklenku sú pokryté ďakovnými tabuľami za vyslyšanie modllitieb.
Úloha meniť šaty Pražského Jezuliatka patrí ženskej reholi - Karmelitánkam Dieťaťa Ježiša. Rehoľníčky zároveň pomáhajú karmelitánom starať sa o toto pútnické miesto.
Jezuliatko je prezliekané do odevov farby príslušného liturgického obdobia. Najčastejšie sa používajú štyri základné farby: Biela ako farba slávnostná, sa používa počas veľkonočných a vianočných sviatkov. Do červenej farby mučeníkov a kráľov sa socha oblieka počas Svätého týždňa, Svätodušných sviatkov a sviatkov Svätého kríža.
Fialová sa používa na pôstne a adventné liturgické obdobie. Zelená farba zase počas obdobia cez rok. Okrem toho pri zvláštnych príležitostiach sa používa ružová, zlatá alebo modrá.
Aj cisárovná Mária Terézia darovala v roku 1754 Jezuliatku vlastnoručne vyšívané šaty. Zároveň tak podnietila úctu k nemu vo všetkých krajinách bývalej monarchie.
Do chrámu denne prichádzajú veriaci i turisti z mnohých krajín sveta. Dieťa Ježiš hlavnému mestu Prahe daroval nielen pokoj a mier, ľudia si u neho vyprosili i ochranu pred epidémiami.
I v súčasnosti sa ľudia na Božieho Syna stvárneného sochou dieťaťa obracajú s nespočetnými prosbami o pomoc a ochranu.
Pápež Benedikt XVI. sa na úvod návštevy Česka v roku 2009 modlil pri soške Pražského Jezuliatka a do Kostola Panny Márie Víťaznej na Malej Strane mu priniesol novú pozlátenú korunku.
Ide o významný liturgický prejav úcty. Pod krížikom korunky s pravými perlami a granátmi je dátumom pápežovho daru.