Prečo je Kristus na kríži odetý v tunike

Taliansky výraz Volto santo (angl. Holy face, lat. Sancta facies) v preklade znamená Svätá tvár. Týmto názvom sú v najširšom zmysle slova označované výtvarné diela, ktoré akýmkoľvek spôsobom znázorňujú tvár Pána Ježiša Krista s výrazom bolestného utrpenia (napríklad krvavá tvár s tŕňovou korunou, odtlačok na Veronikinej šatke, zomierajúci Ježiš na kríži, tvárový detail Turínskeho plátna).
Ľubomír Kaľavský 11.04.2019
Prečo je Kristus na kríži odetý v tunike

Ku krížu s ukrižovaným Ježišom Kristom v talianskom meste Lucca sa viaže niekoľko legiend. Snímka: wikimedia commons

Keď hovoríme o Volto santo, v určitom význame ide o špecifický pojem na označenie zvláštneho stvárnenia ukrižovania, kde je postava Ježiša Krista pribitého na kríž odetá v dlhej tunike s rukávmi (niekedy má na hlave korunu a na nohách črievice).

U nás neveľmi známa scéna bola v podmienkach stredovekého Západu považovaná za jedno z najznámejších a najcennejších zobrazení pašiových udalostí.

Legendárny pôvod
V stredozápadnom Taliansku v toskánskom regióne pri pobreží Ligúrskeho mora sa nachádza mesto Lucca. K mestu sa viažu viaceré legendy o zázračnom nájdení veľkého kríža s korpusom.

Údajne ho vyrobil Nikodém, ktorého Sväté písmo spomína ako Ježišovho tajného učeníka, ale aj ako muža, ktorý bol prítomný pri snímaní tela Pána Ježiša z kríža a pri jeho pochovávaní.

Keďže Ježiša dobre poznal, pokúsil sa zachovať jeho podobu v dreve libanonského cédra. Jeho precízna rezbárska práca na korpuse sa zastavila, lebo si nevedel poradiť s vymodelovaním tváre. Unavený zaspal.

Keď sa prebudil, tvár bola zázračne dokončená. Na sklonku života dal Nikodém dielo z dôvodu prenasledovania ukryť v jaskyni. Našlo sa až po uplynutí približne sedemsto rokov, keď záhadne priplávalo zo Svätej zeme na lodi bez plachiet a posádky k západnému pobrežiu Talianska (toskánsky prístav Luni). Odtiaľ ho mal previezť do mesta Lucca tamojší biskup, ktorý mal vo sne videnie príchodu kríža.

Iná legenda hovorí, že zázračný kríž z prístavu Luni do Baziliky San Frediano v meste Lucca prepravil volský záprah bez pohoniča. A napokon, zázračné bolo aj jeho premiestnenie v rámci mesta z baziliky do Katedrály San Martino, kde sa nachádza dodnes pod názvom Volto santo.

Z ďalších legiend je známy príbeh o chudobnom hudobníkovi, ktorý pod obrazom Svätej tváre hrával na husliach a prosil o pomoc. Za vytrvalosť bol odmenený tak, že mu do náručia padla z kríža strieborná črievica. Najprv ho obviňovali, že črievicu ukradol, ale keď sa zázrak opakoval, oslobodili ho.

Kópie po celej Európe
Rýchlo sa šíriaca úcta k Svätej tvári na základe početných zázrakov a legiend mala za následok rozmnožovanie výtvarných diel typu Volto santo di Lucca. Po celej Európe existujú stovky rozličných reprodukcií.

Odlišujú sa technikou stvárnenia, použitým materiálom i umeleckou kvalitou. V špeciálnom digitálnom archíve mapujúcom výskyt Volto santo sa okrem početných talianskych miest objavujú kostoly a múzeá vo Francúzsku, v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku, v Španielsku, Švédsku, Česku, Poľsku, Maďarsku, ale i na Slovensku (Poniky a Štítnik).

Poniky
V obci Poniky (neďaleko Banskej Bystrice) sa nachádza starobylý ranogotický bezvežový kostolík zo začiatku 14. storočia. Pôvodne bol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi, neskôr sv. Františkovi z Assisi.

V interiéri sa nachádzajú viaceré súbory odkrytých a zreštaurovaných vzácnych stredovekých malieb, zobrazujúcich napríklad svätého Juraja, legendu o sv. Ladislavovi, kristologické motívy a iné.

Na čelnej stene lode vpravo od víťazného oblúka sa nachádza výjav Volto santo s typickým vplyvom a prvkami talianskej školy - kríž s trojlaločným ukončením ramien, tmavohnedá tunika po okrajoch lemovaná širšími žltými pruhmi a takým istým pektorálnym krížom.

Reprezentantmi talianskej školy boli najmä toskánski renesanční maliari Piero di Cosimo (1462 - 1521) či Majster Zjavenia z Fiesole (aktívny v druhej polovici 15. storočia).

Štítnik
V Štítniku stojí jeden z najpozoruhodnejších kostolov Gemera, ktorý púta impozantnosťou a interiérovou výzdobou. Ide o gotický trojloďový chrám bazilikálneho typu s mohutnou vežou.

Pôvodne ako katolícky chrám bol zasvätený Panne Márii, dnes patrí Evanjelickej cirkvi. Na vnútorných stenách sa nachádza okolo 200 štvorcových metrov stredovekých nástenných malieb prevažne s náboženskými témami.

V menšej miere sa vyskytujú profánne témy z oblasti ľudskej práce a heraldiky. Najstaršie pochádzajú z konca 14. storočia a sú vytvorené podľa talianskych predlôh. Nájdeme tam aj kompozične podobný výjav Volto santo ako v Ponikoch, ktorý sa ešte viac podobá na dielo Piera di Cosima.

Dokazuje to najmä pás, ktorý je pod korpusom. Pás je zvinutý do kruhového tvaru a je ukončený ľaliovým motívom.

Poprad
Stredovekou freskovou výzdobou je zaujímavý aj Kostol sv. Egídia v centre Popradu. Vďaka rekonštrukčným prácam tam odkryli a zreštaurovali veľké plochy maliarskeho umenia z 15. storočia.

Okrem klasických kristologických a pašiových námetov sú tam znázornené epizódy zo života niektorých apoštolov, prorokov a kráľov. Na južnej stene svätyne je v značnom torzovitom stave - ale stále dostatočne zreteľný - výjav do tuniky oblečeného a ukrižovaného Krista.

Šarišské Michaľany
Obec Šarišské Michaľany nesie názov podľa patróna miestneho Kostola svätého Michala. Okrem kostola tam majú renesančný kaštieľ z prelomu 16. a 17. storočia, ku ktorému pristavili počas barokovej prestavby v roku 1736 kaplnku.

V interiéri kaplnky sa nachádza niekoľko nástenných malieb. Na čelnej strane zábradlia organovej empory sú znázornené motívy súvisiace s hudbou – kráľ Dávid s lýrou, patrónka hudobníkov sv. Cecília a výjav Volto santo.

Ide o menej známe miesto výskytu tejto tematiky, ale aj o netradičné znázornenie ukrižovanej postavy so ženskými črtami. Niektoré zdroje preto mylne uvádzajú, že ide o výjav ukrižovania ženy (sv. Júlie), ostatné detaily - hrajúci huslista, bosá pravá noha, upadnutá črievica - však dokazujú, že ide o výjav Volto santo súvisiaci so spomenutou legendou o huslistovi.

Šírili úctu k Svätej tvári
V dejinách Cirkvi máme aj iné príklady úcty k Svätej tvári. Rozširovali ju napríklad vizionárky a rehoľníčky, ako bola Mária od svätého Petra (1816 - 1848), sv. Terézia z Lisieux (1873 - 1897), blahoslavená Mária Pierina de Micheli (1890-1945), a najmä pápeži: Pius IX., Lev XIII., Pius X. a Pius XII. Existujú rôzne pobožnosti k Svätej tvári – novéna, litánie, ruženec.

Zvlášť v Pôstnom období je vhodné rôznymi spôsobmi praktizovať pokánie. Jedným z nich je možnosť meditácie nad obrazom Svätej tváre.