Pred 15 rokmi sa konalo prvé konkláve v 21. storočí

Po smrti Jána Pavla II. 2. apríla 2005 si mnoho ľudí nevedelo predstaviť, kto by mal nahradiť charizmatického poľského pápeža. Veď Cirkev viedol takmer 27 rokov, takže pre mladšie generácie bolo nepredstaviteľné vidieť na pápežskom stolci inú osobu ako Karola Wojtyłu. Pred kardinálmi, ktorí mali voliť nového pápeža, tak stála náročná úloha: museli zvoliť spoločensky akceptovateľného pontifika, ktorý bude silným ochrancom viery a zároveň vodcom Cirkvi v moderných časoch.

Vďaka rozvoju moderných technológií a pádu železnej opony mohli aktuálne dianie vo Vatikáne naživo sledovať prvýkrát aj ľudia z bývalého východného bloku. Okrem sto miliónov veriacich prvé konkláve 21. storočia pozorovali aj neveriaci či inoverci, pretože popri voľbe hlavy Katolíckej cirkvi išlo i o zvolenie nového svetového lídra. Kardináli museli svoju voľbu dobre zvažovať, no zároveň nemohli konkláve veľmi naťahovať. Zdĺhavé hľadanie by na nich vrhalo zlé svetlo, že sa nevedia dohodnúť.

115 voličov

Po pohrebe Jána Pavla II. 8. apríla 2005 sa rozhodlo, že voľba nového pápeža sa začne 18. apríla. Do Ríma boli zvolaní všetci kardináli voliči, teda tí, ktorí pred začiatkom konkláve nedosiahli vek 80 rokov. Túto podmienku v tom čase spĺňalo 117 kardinálov, no dvaja z nich – Filipínec Jaime Lachica Sin a Mexičan Adolfo Antonio Suárez Rivera – sa pre zdravotné problémy z účasti ospravedlnili. Do konkláve tak vstúpilo 115 kardinálov.

Favoriti

Ako každé voľby i konkláve malo svojich favoritov. Hlavným bol prefekt Kongregácie pre náuku viery, nemecký kardinál Joseph Ratzinger, ktorý patril medzi najužších spolupracovníkov zosnulého Jána Pavla II. Kardinál Ratzinger nemal osobnú motiváciu zastávať najvyšší úrad Cirkvi, navyše vo veku 78 rokov ani nepatril medzi najmladších kandidátov. Jeho hlboké teologické poznanie a znalosť pomerov v rímskej kúrii ho však v očiach viacerých voličov na pápežský stolec predurčovali.

Ratzingerovi kritici svoju pozornosť obracali skôr na iného veľkého teológa, kardinála Carla Mariu Martiniho, niekdajšieho milánskeho arcibiskupa. I pri ňom bol však otázkou vek, keďže bol o dva mesiace starší aj od Josepha Ratzingera. V kuloároch sa objavili i ďalšie mená, napríklad iného nemeckého kardinála Joachima Meisnera. Stará pravda však hovorí, že kto do konkláve vchádza ako pápež, vychádza z neho ako kardinál. Voliči mali rozhodnúť, či to bude platiť i v tomto prípade.

„,Dospelá‘ nie je viera, ktorá nasleduje módne prúdy a posledné novinky, ale viera, ktorá je hlboko zakorenená v priateľstve s Kristom.“

Benedikt XVI. počas svätej omše za voľbu pápeža

Ratzingerovo varovanie pred relativizmom

Začiatok konkláve bol naplánovaný na 18. apríla. Kardináli sa deň predtým ubytovali v Dome sv. Marty, ktorý sa stal ich prechodným domovom. V minulosti pritom spávali v priľahlých miestnostiach Sixtínskej kaplnky. V deň otvorenia konkláve Joseph Ratzinger ako dekan kardinálskeho kolégia celebroval o 10.00 svätú omšu za voľbu pápeža, pri ktorej sa väčšinou načrtnú hlavné úlohy nového pontifika.

Na svojich kolegov sa obrátil s varovaním pred relativizmom a ideologickými módnymi javmi. „V súčasnosti vzniká ,diktatúra relativizmu‘, ktorá neuznáva nič ako definitívne a za posledné meradlo považuje iba jednotlivca a jeho želania. Cirkev musí v tejto situácii ohlasovať pravdu viery. Meradlom Cirkvi je Kristus. ,Dospelá‘ nie je viera, ktorá nasleduje módne prúdy a posledné novinky, ale viera, ktorá je hlboko zakorenená v priateľstve s Kristom.“

Mnohí tieto slová kardinála Ratzingera vnímali ako ostrú, zato vítanú kritiku zmýšľania niektorých vysokých cirkevných hodnostárov a osobnosť nemeckého teológa začala v očiach viacerých stúpať. Prefekt Kongregácie pre náuku viery však nemal pápežské ambície, o čom svedčí aj skutočnosť, že ešte pred konkláve si na máj naplánoval exercície v Bavorsku a letnú dovolenku so svojím bratom. Jeho homília mala byť skôr rozlúčkovým príhovorom.

Priebeh konkláve

Kardináli voliči sa o 16.30 v procesii presunuli do Sixtínskej kaplnky, ktorej brány sa po výzve extra omnes (všetci, ktorí sa nezúčastňujú na konkláve, majú opustiť kaplnku) uzatvorili a začala sa voľba pápeža. Na jeho zvolenie bola potrebná dvojtretinová väčšina, teda 77 hlasov.

V prvý deň bolo naplánované jedno až dve kolá voľby. O 20.04 začal z komína nad Sixtínskou kaplnkou stúpať dym, no jeho farba bola spočiatku nejasná. Striedali sa bledšie odtiene s tmavšími, nakoniec však prevládla čierna. Nového pontifika tak v prvý deň nezvolili.

Na druhý deň, 19. apríla, mali kardináli o 7.30 svätú omšu v Dome sv. Marty. O 9.00 sa modlili ranné chvály, po ktorých nasledovali dve kolá predobedňajšej voľby. O 11.52 z komína vychádzal opäť čierny dym.

O 16.00 kardináli mali naplánované ďalšie dve kolá voľby. Ľudia na Námestí sv. Petra i pred televíznymi obrazovkami očakávali dymový signál pred šiestou hodinou večer. O 17.50 na radosť mnohých začal nad Sixtínskou kaplnkou stúpať biely dym.

Neoficiálne počty hlasov a prvá zmienka o kardinálovi Bergogliovi

To, koľko hlasov získali jednotliví kardináli, sa oficiálne nezverejňuje, no taliansky novinár Andrea Tornielli, ktorý je v súčasnosti riaditeľom Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice, v roku 2011 pod zachovaním anonymity uverejnil zápisky jedného z kardinálov, ktorý sa zúčastnil na konkláve v roku 2005. Podľa poznámok tohto kardinála výsledky voľby pápeža v jednotlivých kolách priniesli aj jedno vtedy málo známe meno, ktoré sa však preslávilo o osem rokov neskôr.

Výsledky prvej voľby 18. apríla mali vyzerať nasledovne: Joseph Ratzinger 47 hlasov, Jorge Mario Bergoglio 10 hlasov, Carlo Maria Martini 9 hlasov, Camillo Ruini 6 hlasov. Ostatní kardináli, za ktorých niekto zahlasoval, mali 5 a menej hlasov.

V druhom kole volieb, ktoré sa konalo ráno 19. apríla, získal Ratzinger 65 hlasov a Bergoglio 35 hlasov. Pri treťom kole, ktoré sa konalo ešte pred obedom, mal Ratzinger 72 hlasov, Bergoglio 40. Joseph Ratzinger sa priblížil k potrebnej väčšine, no stále mu chýbalo niekoľko hlasov. Argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio preto v záujme nepredlžovania konkláve, poprosil voličov, ktorí mu dali hlas, aby v ďalšom kole volili prefekta Kongregácie pre náuku viery.

„Nerob mi to!“

Joseph Ratzinger pri obede videl, že ide do tuhého. „Keď som z priebehu hlasovania rozoznal, že sekera padne rovno na mňa, priam ma chytal záchvat. Veril som, že svoje životné dielo som už zavŕšil. S hlbokým presvedčením som povedal Pánovi: Nerob mi to! Máš lepších a mladších, ktorí by sa mohli zhostiť tejto veľkej úlohy s celkom iným elánom a s celkom inou silou,“ priblížil svoje pocity už ako Benedikt XVI. Petrovi Seewaldovi, autorovi knihy Benedikt XVI. Pohľad zblízka.

Viacerí kardináli vtedajšiemu prefektovi Kongregácie pre náuku viery poslali lístočky, v ktorých ho povzbudili, aby sa nezdráhal a poslúchol Božiu vôľu, tak ako dlhé roky verne stál po boku Jána Pavla II.

Vo štvrtom kole, ktoré sa konalo poobede, získal kardinál Ratzinger 84 hlasov a kardinál Bergoglio 26 hlasov. Nový pápež bol zvolený do 26 hodín od začiatku konkláve, na Petrov stolec po 480 rokoch zasadol opäť Nemec, ktorý si zvolil meno Benedikt.

Habemus papam

Správu o zvolení novej hlavy Cirkvi prišiel na lodžiu Baziliky sv. Petra oznámiť čilský kardinál diakon Jorge Arturo Medina Estévez. Úvodné oslovenie „Bratia a sestry“ predniesol najskôr po taliansky a následne po anglicky, francúzsky a nemecky. Kardinál Medina sa ukázal ako majster dramatizácie. Medzi jednotlivými vetami volil krátke pauzy, ktoré predlžovali chvíle napätia ľudí na Námestí sv. Petra i miliónov divákov pri televízoroch. Nakoniec ohlásil radostnú zvesť Habemus papam a predniesol, koho kardináli vnuknutím Ducha Svätého zvolili.

O 18.48 bol Cirkvi a svetu predstavený nový pápež: Benedikt XVI., 265. hlava Katolíckej cirkvi. Jeho prvé slová zneli: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. ctihodní kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici.“ Následne veriacich poprosil o modlitbu a udelil požehnanie Urbi et orbi. Svoj prvý deň v pápežskom úrade zavŕšil večerou so všetkými kardinálmi.

Načrtnutie programu pontifikátu

Na druhý deň ráno Benedikt XVI. slúžil svätú omšu v Sixtínskej kaplnke. Zdôraznil, že chce pokračovať v úsilí svojich predchodcov aktualizovať Druhý vatikánsky koncil. Takisto si predsavzal pracovať na poli ekumenizmu, na obnovení plnej a viditeľnej jednoty všetkých, čo nasledujú Krista.

Za ďalší cieľ si vytýčil pokračovanie v dialógu s predstaviteľmi svetskej moci pre lepšiu budúcnosť všetkých ľudí. V závere svojho posolstva sa obrátil k mladým, ktorých označil za budúcnosť a nádej Cirkvi.