Premeniť teóriu na konkrétnu prax

Správa nastolila tiež otázky, ako byť Cirkvou 21. storočia, aké sú v nej úlohy žien, kňazov i laikov, ako byť otvorený bez straty identity, ako rozvíjať komunikáciu a vzdelávanie či ako podporiť malé spoločenstvá.

Odpovede by aktuálne mala hľadať implementačná fáza synody, ktorá sa v Cirkvi začala vlani a má trvať až do roku 2028. Slúži na uplatnenie výsledkov práce desiatich skupín, ktoré skúmali hlavné témy z prvého zasadnutia v roku 2023.

CHCE TO JASNÝ PLÁN

„Synoda nie je udalosť, ale proces, v ktorom je celý Boží ľud povolaný spoločne kráčať k tomu, čo mu Duch Svätý pomáha rozpoznať ako Pánovu vôľu pre jeho Cirkev,“ vyjadril sa v minulosti Generálny sekretariát synody.

Kňaz a hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík uvádza, že synodálny proces by sa mohol zlepšiť v premene teórie na konkrétnu prax a mentalitu.

„Bez implementácie je totiž synoda vnímaná práve len ako jednorazová udalosť, a nie ako proces. Chýba jasný plán, čo sa zmení, konkrétne termíny a zodpovednosti, pravidelné hodnotenie pokroku a merateľné ciele,“ vraví.

Dopĺňa, že rozvoj synodálneho života na Slovensku spomaľuje absencia národného a diecéznych pastoračných plánov. To môže mať za následok, že synodálne impulzy sa nerealizujú systematicky, chýba kontinuita pri zmene biskupa alebo kňazov a iniciatívy závisia od jednotlivcov, a nie od systému.

STRACH, ALE AJ NÁDEJ

Vysokoškolský pedagóg a teológ Jozef Žuffa vníma synodu ako proces, ktorý odhaľuje nielen nádeje, ale aj napätia v Cirkvi. Jedným z nich sú obavy zo zmien.

„Zažívame, a to nielen na Slovensku, aj strach, že synoda prinesie niečo ,cudzie‘ do Cirkvi. To je tiež súčasť synodálnej reality, o ktorej je potrebné sa rozprávať. Najlepšia inšpirácia je odvaha hovoriť pravdivo a učiť sa počúvať aj tam, kde je to citlivé,“ hovorí teológ.