Premonštráti jubilujú na Vianoce

Vianočný čas spirituálne zdobí aj kláštory nasledovateľov odkazu sv. Norberta. Presvedčili nás o tom slová predstavených troch z nich. Dovolili nám nahliadnuť nie iba do ich vianočnej „kuchyne“, ale aj pochopiť, prečo má duchovný aspekt sviatkov zostať vždy na prvom mieste.

Zhovárali sme sa s opátom premonštrátskeho kláštora v Jasove Ambrózom Martinom Štrbákom (49), opátom želivského kláštora Jáchymom Jaroslavom Šimekom (69) a priorom Kláštora premonštrátov na Strahove – závislý dom Holíč Viktorom Štefanom Locnerom (55).

Aj premonštráti majú narodeniny

O tom, ako premonštráti v Jasove prežívajú Advent a duchovný čas príprav na Vianoce, hovorí opát Ambróz Martin Štrbák: „V čase Adventu si u nás intenzívnejšie uvedomujeme, že popri narodení nášho Pána máme tiež ,narodeniny‘ nášho rádu.

Odvážni muži pred deviatimi storočiami spolu so svätým Norbertom v Kaplnke sv. Jána Krstiteľa v Prémontré sľúbili zmenu svojho života a začali tak epizódu dejín Cirkvi, ktorá trvá podnes a ktorej sme i my súčasťou.“

Želivský opát Jáchym Jaroslav Šimek kolorit duchovnej obnovy pred Vianocami vysvetľuje nasledovne: „V Advente sa snažíme ešte viac času tráviť spolu a vzájomne sa motivujeme k dobrým veciam.

Bratia v želivskej farnosti pripravujú s deťmi každý rok dramatické vianočné predstavenie. Stretávame sa s rôznymi spoločenstvami, ktoré sa v našom kláštore zhromažďujú, či už sú to terciári, lektori, animátori, zamestnanci jednotlivých úsekov opátstva.

Stalo sa zvykom, že sa každé ráno s veriacimi chystáme na Vianoce spoločnou rorátnou liturgiou.“

Prior kláštora v Holíči Viktor Štefan Locner pridáva: „Prežívanie Adventu i Vianoc v našej komunite je prepojené s pastoráciou a s našimi veriacimi vo farnostiach, ktoré sú nám zverené. Ale zároveň každý z nás prežíva svoj osobný advent, s vlastnými snaženiami a predsavzatiami.“

Štedrý deň

Bezpochyby aj pre rehoľníkov má Štedrý deň nezameniteľnú atmosféru. Opát Štrbák z Jasova hovorí: „Na Štedrý deň myslíme aj na naše kuchárky. Aby sme ich odbremenili, celá komunita sa stretáva už pri spoločnom obede.

Pri ňom čítame evanjelium o narodení Pána, odovzdávame si darčeky a rozprávame sa o bežných veciach. Poobede ide každý z nás za svojimi povinnosťami. Tí z nás, ktorí žijú v komunitách, sa stretávajú ešte pri večeri, ktorá prebieha podobne.

Na slávnosť Narodenia Pána sa znovu zídeme pri slávnostnom obede. Počas neho sa delíme o dojmy, ako sme prežili liturgické slávenia vo svojich farnostiach, čo nás čaká v najbližších dňoch, prípadne aké aktivity bratia pripravili pre veriacich.“

V želivskom kláštore Štedrý deň plynie takto: „Dopoludnia sa varí. V našej komunite sú Česi i Slováci a podľa toho pripravujeme menu. Iný kraj, iný mrav. Chceme však, aby si každý na stole našiel to, čo má rád. Máme smaženého alebo pečeného kapra z našich rybníkov a zemiakový šalát.

Samozrejme, českú rybiu polievku a slovenskú kapustnicu. V Česku obyčajne nejeme oplátky, ale keďže niektorí bratia pochádzajú zo Sliezska a zo Slovenska, ako predjedlo ich máme aj s medom. Východniari dokonca pripravujú bobaľky či opekance.

Už o 16. hodine popoludní väčšina vyráža do svojich farností na prvé vianočné sväté omše. Večeru začíname zvyčajne o 18. hodine, keď prídu bratia žijúci v okolitých farnostiach a pozývame aj diecéznych kňazov z okolia, aby na Štedrý večer neboli sami.“

V holíčskom kláštore objasňuje kolorit Štedrého dňa jeho prior: „Prirodzene, máme spoločný stromček i betlehem. Dopoludnia nám viackrát zazvoní zvonček, prídu farníci, aby nás obdarovali. Prinesú niečo napečené a je tiež priestor na krátke stretnutie.

Napoludnie roznesieme betlehemské svetlo do všetkých kostolov, v ktorých pôsobíme, aby si ho ľudia mohli priniesť do svojich príbytkov.

Svätú omšu pre deti a seniorov máme o 16. hodine. Keď sa z nej vrátime, dolaďujeme večeru, modlíme sa vešpery a o 18. hodine sadáme k stolu. Potom si rozbalíme darčeky, pozdravíme blízkych a odchádzame na polnočné slávenia bohoslužieb.“

Pri štedrovečernom stole. Prvý zľava je želivský opát Jáchym Jaroslav Šimek. Snímka: Snímka: archív Želivského kláštora

Kto prináša darčeky

Duchovný potenciál vianočného daru bezpochyby patrí k spirituálnej atmosfére.

Čím sa obdarúvajú bratia, približujú naši respondenti: „U nás je zvykom, že vianočné dary dáva bratom opát. Zväčša ide o maličkosti, dobrú knihu, cédečko so zaujímavou hudbou alebo o niečo praktické, čo brat alebo komunita potrebuje.

Sme veriaci, takže najväčším darom pre nás je príchod Mesiáša, Spasiteľa sveta,“ naznačuje opát Ambróz. „Boh prichádza v tichu a nepozorovane. Ukáže sa v tichosti tým najchudobnejším.

V Biblii je krásna veta: ,Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle‘ (Lk 2, 14). To je pre mňa podstata Vianoc.

Čo sa týka darčekov, väčšinou všetkým kúpime nejakú dobrú knihu, prípadne si nájdu aj iné darčeky. Jeden brat dostal gramofónovú platňu, lebo miluje starožitnosti a v súčasnosti sa platne dostávajú do módy. Minulé Vianoce iní dostali ponožky s vtipnými motívmi,“ dopĺňa opát Jáchym.

Holíčsky prior do mozaiky pridáva: „Boh sa skláňa k nám, aby nás objal a vzal do náručia a zároveň sa dáva objať nám. Úžas, krása i jedinečnosť Božej pokory a lásky, ktorá je konkrétna a taká blízka.

V našej komunite nie je zvykom nejako si losovať a chystať prekvapenia. Vždy sa snažíme kúpiť si niečo spoločné, čo potrebujeme do komunity, a každý spolubrat individuálne obdaruje ostatných, keďže nás v komunite nie je veľa.“

Polnočná

V mnohých farebných odtieňoch sa skloňuje polnočná svätá omša. „Naša komunita v Košiciach v Chráme Najsvätejšej Trojice slávi svätú omšu v noci skôr, už po 21. hodine. Hojne ju navštevujú veriaci, keďže z časového hľadiska sa považuje za komfortnejšiu.

V Jasove však slávime svätú omšu presne o polnoci. Pri nej si naplno uvedomujeme, že najväčším darom, najväčším zázrakom týchto dní je práve príchod Vykupiteľa, nášho Majstra – Ježiša Krista,“ dáva odpoveď jasovský opát.

„V želivskom kláštore tento rok chystáme špeciálnu polnočnú, na ktorú dorazia všetci bratia z okolitých farností, aby sme si obnovou rehoľných sľubov pripomenuli 900 rokov od založenia nášho rádu.

Zvyčajne máme svätú omšu o 22. hodine, ale tento jubilejný rok ju budeme sláviť presne o polnoci,“ hovorí o plánoch opát zo Želiva. V podobnom duchu rozpráva aj prior holíčskeho kláštora: „Polnočná je isto trochu i o emóciách, ale aj to patrí do nášho života.

Je to akési pohladenie duše pre kňaza i veriacich. Ja začínam sláviť bohoslužbu v prítmí oznámením slávnosti Narodenia Pána podľa Rímskeho martyrológia. Potom cez prelúdium a spev piesne Tichá noc prinesiem sochu malého Ježiša do jasličiek a mohutným spevom Narodil sa Kristus Pán sa začína svätá omša.“

V Jasove každoročne pripravujú pútavé vianočné koncerty. Snímka: archív Jasovského kláštora

Vianočná oktáva

Vianočná oktáva je časom radosti a ľudskej blízkosti. Vianočné akadémie, jasličkové pobožnosti i koncerty bývajú tradičným sprievodným duchovným programom. Jasovský opát objasňuje: „Naše kostoly nie sú farskými, preto i naša pastorácia od tej farskej je trochu odlišná.

Jasličkové pobožnosti sú zaužívané skôr vo farských chrámoch. U nás sa snažíme viac o organizovanie koncertov. Zvykneme pripravovať adventné koncerty a vo vianočnom čase zase vianočné.

Sme radi, že je o ne záujem a môžeme sa aj prostredníctvom nich či už stíšiť a pripraviť na príchod Pána, alebo vďaka vianočnému koncertu umocniť pekné pocity, ktoré všetci prežívame. Vlani sme pre pandémiu museli koncert zrušiť, a hoci tento rok ho plánujeme, je otázne, či sa nám ho podarí zrealizovať.“

„Na sviatok sv. Štefana chystáme takzvaný živý betlehem. Účinkujú v ňom veriaci, ktorým Pán Boh v tomto roku požehnal dieťatko.

Naše premonštrátske kláštory majú jednu špeciálnu tradíciu na sviatok Svätých neviniatok. Vtedy sa na 24 hodín stáva opátom kláštora najmladší člen. Predsedá všetkým modlitbám, na krk dostane pektorál, na hlavu solideo, na ruku opátsky prsteň a celý deň ,šéfuje‘ kláštoru.

Môže sa telefonicky spojiť s ďalšími ,opátmi‘ iných kláštorov, kde sa tento zvyk dodržiava, pričom, samozrejme, vznikajú aj mnohé veselé udalosti,“ predostiera želivské zvyklosti opát. „V Holíči už tradične máme vianočný koncert v interpretácii miestneho speváckeho zboru.

Oba majú svoju popularitu. Okrem toho máme jasličkové pobožnosti, sprístupnený betlehem a koledovanie Dobrej noviny. Všetky aktivity sú veľmi dobré, lebo nás to napĺňa, rozvíja a obohacuje. Samotné Vianoce nás predsa vyzývajú jasať, plesať a radovať sa.“

Kostol Narodenia Panny Márie v Želive. Snímka: archív Želivského kláštora

Čosi zo spomienok

Na záver nám opáti a prior kláštora ponúkajú skúsenosti a zážitky z minulých Vianoc. Opát Ambróz hovorí: „V rodinách vládne zhon, aby domácnosti žiarili, na stoloch bolo veľa dobrôt a pod stromčekom darčeky. Kňazi vnímajú inú formu zhonu.

Stále, vďaka Bohu, je u nás tradícia v hojnejšom počte pristupovať k sviatosti zmierenia. Pre kňaza ide o značne vyčerpávajúci čas. Napriek tomu je radostné si uvedomiť, aká je naša kňazská služba potrebná a koľko Božích milostí ľuďom sprostredkujeme.“

Jáchym Jaroslav Šimek spomína: „Keď som mal približne tri roky, tak som na Vianoce dostal kovového psíka, ktorý štekal a hýbal sa. Keď som sa otočil na rodičov, práve vtedy sa pobozkali. Uvedomil som si, čo je naozaj šťastie, keď každým dychom žijeme jeden pre druhého.“

„Hoci podstata je tá istá, predsa sú Vianoce vždy iné. Pán Boh nám opakovane ponúka hlboké a krásne Vianoce, samozrejme, záleží aj na nás,“ pridáva páter Viktor.