Prichádza láska

Posledná adventná nedeľa nám hovorí o udalostiach, ktoré sa stali v období pred Ježišovým narodením. Pripravuje nás na to, že o chvíľu privítame Kráľa slávy, Emanuela, Najvyššieho či Najmocnejšieho. 
Anna Stankayová 17.12.2019
Prichádza láska

Ilustračná snímka: PIXABAY/Myriam Zilles

Boží Syn však na svet prichádza ako malé nevinné dieťa, ktoré sa rodí do jednoduchej a na prvý pohľad ničím výnimočnej rodiny.

Samozrejme, udalosti pred jeho narodením nepatria medzi tie bežné. Samotný Jozef, keď sa dozvedá, že Mária počala z Ducha Svätého celkom dobre nevie, ako sa správne zachovať, ale z Matúšovho evanjelia vieme, že bol človekom spravodlivým a nechcel Máriu, svoju snúbenicu, vystaviť potupe, preto ju plánoval potajomky prepustiť (porov. Mt 1, 18 – 19). 

Odvahu mu však dodal Pánov anjel: „‚Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.‘ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: ‚Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,‘ čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Mt 1, 20 – 23).

Boh s nami

Tajomný a doteraz nepoznaný Boh k nám ide cez najmenšiu a najzraniteľnejšiu ľudskú bytosť. Boh sa zo vzdialeného stáva blízkym. Približuje sa k nám prostredníctvom malého dieťaťa plného lásky. Napriek tomu ho oslovujeme veľkolepými názvami.

Prišiel však v tichu, v anonymite a bez veľkých ovácií. 

Z tohto jeho príchodu by sme si mohli vziať niečo aj my dnes. Posledné dni pred Vianocami by sme sa namiesto predháňania v tom, kto má v príbytku viac svetielok, krajšiu a honosnejšiu výzdobu či plnšie misy jedla, mohli radšej viac stíšiť a prežívať tieto dni duchovnejším a hĺbavejším spôsobom.

Ako Mária, ktorá narodenie Božieho Syna prežívala v nábožnom tichu a ktorá by aj teraz mohla byť naším vzorom. Lukášovo evanjelium nám totiž hovorí: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová v svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19). 

Môžeme skúsiť aj my premýšľať nad udalosťami pred vyše 2000 rokmi, ktoré si pripomíname dodnes. S rovnakou tichosťou a pokorou, ako sa udiali aj vtedy.