Prorok Joel nás pripravuje na Pánov deň

Joel žil pravdepodobne niekedy po babylonskom zajatí a pôsobil v Jeruzaleme. Niektorí biblisti sa domnievajú, že bol jedným z kultových prorokov, ktorí viedli ľud pri liturgických sláveniach.

Keďže Joel rád používa citáty z iných kníh Biblie, pripomína zákonníka, ktorý „vynáša zo svojej pokladnice veci staré i nové“ (Mt 13, 52).

O čom prorokuje

Joel hovorí o posledných veciach človeka, ktorým budú predchádzať prírodné pohromy. Začína pôsobivým kajúcim obradom po národnej tragédii s veľkým suchom a inváziou kobyliek.

Kobylky bývajú v Biblii symbolom vojenských vpádov, ktoré hubia všetko, čo im príde do cesty. A sucho je obrazom smútku, lebo po týchto nešťastiach v srdciach ľudu vyschla radosť.

Proroci často spájali blízke pohromy s tými, čo prídu v ďalekej budúcnosti, a kobylky mali byť len varovaním. Čiže jemnou verziou nepredstaviteľne hrozného posledného súdu v „deň Pána“, ktorý príde na všetkých, čo nekonajú pokánie a nezmieria sa s Bohom.

Tento deň Pána bude priamym vstupom Boha do dejín ľudstva a jeho definitívnym zásahom pre spečatenie tohto sveta, na ktorý sa treba pripraviť obrátením a roztrhnutím srdca.

Že sa to oplatí, prorok potvrdzuje slovami: „Pán je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie“ (Joel 2, 12 – 14).

Druhou kľúčovou témou Joela je zoslanie Pánovho Ducha. Bude to on, kto úplne pretvorí tých, čo dostanú Božiu silu, aby mohli v deň súdu obstáť. Joelovi vďačíme aj za symbolické miesto posledného súdu „v údolí Jozafat“, medzi Jeruzalemom a Olivovou horou.

Prominentní Židia sa tam dodnes dávajú pochovávať, aby vraj boli medzi prvými, ktorí vystúpia k Pánovi. Názov Jozafatské údolie je len obrazný a znamená Pán súdi. Prorok ho nazýva aj Údolím rozhodnutia, aby sa každý rozhodol, či chce súd alebo bude radšej robiť pokánie.

Joelovo proroctvo je pre celý svet

„Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.

Dám znamenia na nebi i na zemi krv, oheň a kúrňavu s dymom. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň. A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako riekol Pán, a medzi pozostalými bude, koho volá Pán“ (Joel 3, 1 – 5).

Prvé dva verše sú najznámejším úryvkom tohto proroka, ktorý sa naplnil na Turíce a ktorý potom cituje i sv. Peter (porov. Sk 2, 16 – 21). Čiže Joelovo proroctvo je pre celý svet, nielen pre Židov. A Pánov Duch podľa Joela nemá byť vyliaty len na prorokov, vodcov, kráľov, ale na celý Boží ľud.

Už dávno pred ním chcel aj Mojžiš, aby prorockého ducha dostal všetok ľud (porov. Nm 11, 29). Vyliatie Ducha znamená hojné obdarovanie. Ako keď sa vychrstne celá nádoba s vodou a závisí od každého, nakoľko ňou nasiakne (porov. Ez 39, 29).

Je v protiklade k vyliatiu Božieho hnevu, ktorý sa v Písme zvykne spomínať. Duch, o ktorom prorok píše, je v hebrejčine ženského rodu. V súvislosti s Bohom vyjadruje životodarnú dynamiku Božej sily. Pôsobí vo svete od jeho stvorenia, a preto Duch i stvorenie patria vždy k sebe.

Sprvoti Duch uspôsoboval k výnimočným skutkom jednotlivcov, ktorými uľahčoval ťažké situácie národa. Joel však predpovedá jeho vyliatie na každého bez rozdielu. Čiže raz budú mať všetci prorocké schopnosti.

A každému bude umožnená priama komunikácia s Pánom. Práve toto vyliatie Ducha uspôsobí veriacich obstáť v Pánov deň tým, že budú vzývať jeho meno, čo každému prinesie záchranu. Pánov deň spomína Joel až päťkrát. Zrejme neznamená nejakú jednorazovú udalosť, preto môže nastať opakovane.

Predzvesťou príchodu Pánovho dňa je kulisa vesmírnych znamení. Zatemnenie slnka sa uskutočnilo aj pri Ježišovom ukrižovaní. Slová „na nebi a na zemi“ vyjadrujú, že tieto znamenia budú všade, aby prebudili pozornosť ľudstva a pozvali k zamysleniu.

Pre tých, čo prijímajú Pánovho Ducha, odkazujú na nový exodus, na zachraňujúcu prítomnosť Pánovej blízkosti. No pre tých, ktorí ho odmietajú a tieto znamenia nechápu, budú znamením zániku. Podmienkou záchrany je vzývanie Pánovho mena.

Preto posledný súd bude pre spravodlivých veľkou nádejou. V najstaršom gréckom preklade záver posledného verša úryvku vyznieva ešte nádejnejšie. V zmysle, že kto volá na Pána, toho zavolá k sebe i Pán.

Posolstvo proroka

Joel zdôraznil Božiu moc nad všetkými národmi a celou prírodou i to, že rovnováha v prírode je v Božích rukách. Prednášal Božie slovo pre Izrael, no dnes je Pánovým ľudom Cirkev: všeobecná i domáca.

Preto má Joel špeciálne miesto aj v liturgii Veľkého pôstu. Po tom, ako sa Boh pred slobodou človeka stiahol, naopak, v deň súdu vyjadrí svoj definitívny postoj verejne, pred všetkými.

Prorokove slová zároveň ukazujú, že Pán navštevuje človeka aj v čase bolesti, keď je ťažké ho rozpoznať. No aj vtedy sú jeho ruky plné milosti. Milosti očistenia, oslobodenia, čistej dôvery. Božie odpustenie totiž navracia život, rodí nádej a dáva schopnosť s odvahou čeliť temnotám skúšok.

Aby sa Pánov deň stal dňom pokoja, v ktorom sa odhalia všetky tajomstvá, zlikvidujú všetky škandály, rozradostnia všetci utláčaní. Prorocké ohlásenie „nového“ Ducha v Písme zaznieva najmä v časoch oslabenia viery ako povzbudenie, že sa stále ešte dá k Bohu vrátiť.

Prísľub Ducha je Božou iniciatívou plnou nádeje, že to, čoho nie je schopný Boží ľud sám od seba, mu Boh chce darovať skrze Ducha (porov. Rim 8, 26). Práve Duch ho naučí správne reagovať na pohromy vzývaním Pánovho mena (porov. Rim 10, 13).

V Novom zákone, v Skutkoch apoštolov i u Pavla je vzývanie Pána prenesené na vzývanie mena Ježiš (napr. Flp 2, 9 – 11). Dokonca sa toto obnovujúce vyliatie Pánovho Ducha udeje na každé telo, na celé živé stvorenie. Aby sme boli kráľovským kňazstvom a svätým národom.