Prosme Pána žatvy o jeho robotníkov

„Modliť sa za duchovné povolania znamená prosiť Boha, aby nám pomohol k spáse. On nás vykúpil bez nás, ale nás bez nás nespasí. A pretože sme hriešni, na spásu je potrebná Božia milosť, ktorú dostávame prostredníctvom sviatostí.

Sviatosti potrebné na spásu nám vysluhujú kňazi. Kňaz ani sám seba nemôže rozhrešiť. Potrebuje na to iného kňaza. A práve preto je potrebné modliť sa za duchovné povolania,“ ponúka jednoduché vysvetlenie rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule Peter Majda.

Štefan Novotný z košického Kňazského seminára sv. Karola Boromejského pripomína Ježišovu výzvu, aby sme prosili Pána žatvy o robotníkov do jeho žatvy. „Keď sa modlíme k Pánovi žatvy, vyznávame, že my sami nie sme jej pánmi a to je veľmi zdravé pre duchovný život. Modlitba za duchovné povolania nás oslobodzuje od spasiteľského syndrómu i od modiel a vracia do reality.“

Na evanjeliovú výzvu nadväzuje aj rektor Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre Marián Dragúň s tým, že modlitbou za duchovné povolania realizujeme Pánovu výzvu.

„Naše modlitby sú vyjadrením našej viery, že Boh počuje naše prosby a že prostredníctvom modliacej sa Cirkvi vzbudzuje nové rehoľné a kňazské povolania. Každé duchovné povolanie je dar a tajomstvo.“

Nádej na nové povolania

Západná Európa bojuje s nedostatkom záujemcov o kňazský stav, na Slovensku tiež počty z roka na rok klesajú. Rektor košického seminára v tejto súvislosti hovorí o demografickej zime: „Pokles je spôsobený viacerými faktormi. Okrem krízy rodiny, autority a viery je tu demografická zima, ako aj mediálne a kultúrne deformácie obrazu Cirkvi i kňazskej služby a nakoniec aj konkrétne pohoršenia v kňazských radoch.

Napriek všetkému je veľa krásneho a dobrého v cirkevnom živote na Slovensku a skrze obnovu vzťahov v rodinách, očistením autority skrze službu a odvážnym svedectvom viery sa dá zima zmeniť na novú jar a o tú sa snažíme u nás v Košiciach.“

V Nitre sa na kňazské povolanie pripravuje 55 seminaristov z troch diecéz – Banskobystrickej, Žilinskej a Nitrianskej diecézy. Rektor Marián Dragúň vyslovuje nádej, že keď budeme mať zdravé kresťanské rodiny a živé farské spoločenstvá, vyrastú z nich nové duchovné povolania.

„Mladí ľudia, ktorí uvažujú o duchovnom povolaní, sú deťmi tejto doby. Nevyrastali kdesi v kultúrnom a náboženskom inkubátore, a tak nesú so sebou znaky súčasnej kultúry, pre ktorú sa zdá dominantným antropologický model človeka bez povolania, v ktorom človek nie je otvorený pre tajomstvo Boha.“

S tým podľa neho súvisí potreba novej evanjelizácie. „Tá musí znovu ohlasovať veľký zmysel života ako povolania, znovu vytvárať kultúru priaznivú pre rozličné povolania.“

V spišskom seminári je momentálne 34 bohoslovcov, čo podľa rektora Petra Majdu svedčí o živej viere v Spišskej diecéze. Modlitbu za duchovné povolania a počet kňazov prirovnáva k spojeným nádobám. 

„Kňazov bude toľko, koľko si ľudia vymodlia. Kňazské povolania väčšinou vznikajú tam, kde je živá viera. Ak bude naša viera slabá, povrchná, tak postupne aj náboženský život v spoločnosti pôjde do útlmu a kňazi potom z takejto spoločnosti nevzídu.

Ale Pán Boh sa postará a iste pošle kňazov z iných komunít a národov, kde je živá viera. A tak sa môže stať, že v budúcnosti prídu aj na Slovensko misionári z Afriky, kde majú v súčasnosti toľko povolaní, že musia stavať nové kňazské semináre,“ načrtáva možný budúci scenár.

Boh volá

Hoci je záujemcov o kňazskú službu čoraz menej a zatváranie seminárov neobišlo ani Slovensko, v porovnaní s inými krajinami sme na tom stále dobre. Čím dnešných mladých ľudí oslovuje duchovné povolanie?

„Boh je ten, ktorý volá a pozýva, a človek má v slobode odpovedať, a tak realizovať svoje životné poslanie. Rozhodnúť sa správne pre duchovné povolanie nie je možné bez osobného stretnutia s Kristom. Ten, kto oslovuje aj dnes mladých ľudí, je Ježiš Kristus, stále živý aj v tých, ktorí spoznali jeho lásku a uverili v neho.

Svedectvá kňazov a rehoľníkov, ktorí s radostným a veľkodušným srdcom prežívajú svoj život ako dobrodružstvo s Bohom v službe blížnym, sú aj dnes žiarivým príkladom, ktorý volá k nasledovaniu,“ myslí si rektor nitrianskeho seminára.

Obetavý životný príklad dáva do pozornosti aj rektor v Spišskej Kapitule. Dnešní mladí sa podľa jeho slov dokážu zapáliť pre dobrú vec, ak vidia nadšenie pre duchovnú službu u tých, ktorí svoje povolanie žijú opravdivo. Sám by sa pre kňazstvo rozhodol znova, pretože je vo svojom povolaní šťastný.

„Radosť mi spôsobuje spoločenstvo, v ktorom žijem, pre ktoré sa obetujem, ktorému môžem slúžiť po každej stránke – sú to moji milovaní bohoslovci a kolegovia kňazi v seminári a všetci, ktorým môžem ako kňaz slúžiť,“ teší sa aj po rokoch z kňazskej služby.

Košický rektor z toho, čo počul a videl, má dojem, že mladým imponuje obraz kňaza či rehoľníka, ktorý v sebe spája „tak dôraz na vonkajšok (podľa mňa až priveľký), ako aj obrovskú empatiu a schopnosť počúvať a chápať“. Domnieva sa, že to zrejme spôsobila „silná selfie kultúra a zároveň – paradoxne – veľký smäd po autentických vzťahoch“.

Štefan Novotný však na záver dodáva, že „každá doba má svoje vrchy i doliny, ale Ježiš Kristus je odpoveďou pre každú generáciu a nebude to ináč ani v prípade covidovej či postcovidovej mládeže“.