Putovanie s Božím prisľúbením

Možno si to ani neuvedomujeme, ale pri čítaní Svätého písma sa veľmi často stretávame s motívom cesty. „Cesta ako putovanie z jedného miesta na druhé je výstižná metafora samotného života,“ vysvetľuje verbista Marek Vaňuš. „Aj dnes hovoríme o životnej púti, ktorá sa svojho času začala a kamsi smeruje.“

Môžeme uvažovať, že cesta sa začala už na počiatku ľudských dejín v postavách prvých rodičov – Adama a Evy. Práve oni započali putovanie, ktoré trvá dodnes. „Je to cesta návratu k Bohu, učenia sa, poznávania pravdy, ale aj formovania postojov v správaní.“

Tieto motívy výstižne zachytáva vo Svätom písme hneď prvý žalm: „Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou“ (Ž 1, 1 – 2).

Na stránkach Nového zákona nachádzame mnohé miesta, ktoré zobrazujú aj samotného Ježiša s učeníkmi na ceste. „Nejde v nich ani tak o cestu fyzického kráčania, ako skôr učenia sa, ako Ježiša nasledovať.“

Dokonca samotných Ježišových učeníkov – prv než dostali meno kresťania – nazývali nasledovníkmi či stúpencami „Cesty“.

CESTA DO BETLEHEMA

Ak sa pozrieme na pozemské pôsobenie Ježiša Krista, tak vidíme, že na cestu sa vydal ešte skôr, než vôbec uzrel svetlo sveta. Putovanie svätého Jozefa a Panny Márie spolu s Ježišom sa totiž začalo ešte v čase, keď ho jeho matka nosila pod srdcom.

V požehnanom stave, krátko pred pôrodom, sa vybrali do Betlehema kvôli súpisu obyvateľstva. „Ťažkosti, ktoré mohli takú cestu sprevádzať, si vieme z ľudskej stránky pomerne ľahko predstaviť. Mária je v pokročilom štádiu tehotenstva a jej manžel Jozef je, prirodzene, ustarostený, ako všetko uspokojivo zariadiť.“

Biblický text naznačuje i ťažkosť s hľadaním vhodného príbytku: „Nebolo pre nich miesta“ (Lk 2, 7). Svätá rodina však nečelila len ľudským prekážkam.