Radosť viery, ktorá nepotrebuje slová

Nikdy nie je jednoduché napísať článok o pápežovej zahraničnej ceste. Hlavne pokiaľ je tých ciest počas roka veľa. Nie je jednoduché vystihnúť atmosféru stretnutia Petrovho nástupcu s katolíkmi, veriacimi iných náboženstiev alebo ľuďmi bez vyznania v tej-ktorej krajine.

Predovšetkým pokiaľ sa nenachádzate priamo v krajine, alebo dokonca v pápežovom sprievode. Čím teda bola návšteva Svätého Otca Františka v Rumunsku mimoriadna, výnimočná, povzbudzujúca?

Ďalší krok na ceste k zjednoteniu
Prvé slovo, ktoré charakterizovalo túto 30. zahraničnú apoštolskú cestu, je: ekumenizmus. Pre veriacich je to stále zložitý a odborný termín a väčšina nevie, čo si má pod ním predstaviť.

Keď použijeme slovo zjednotenie, tak je to o čosi lepšie, ale stále to nie je úplne zrejmé. A to najmä preto, že veriaci sa opýta, ako to bude vyzerať v praxi. A pritom v regiónoch, kde sa kresťanské denominácie a náboženstvá miešajú, sa mnohí ľudia v rodinách už modlia spoločne.

A takýto malý krok, ktorý mal ale obrovský význam, sa udial aj v Rumunsku. Svätý Otec František navštívil v Bukurešti v piatok 31. mája najväčšiu pravoslávnu katedrálu na svete (na jej výstavbu daroval Ján Pavol II. 200-tisíc dolárov) a s patriarchom Rumunskej pravoslávnej cirkvi Danielom sa modlil modlitbu Otče náš.

Modlili sa ho síce každý sám a v svojom jazyku, teda latinsky a rumunsky, ale ako sa zdôveril pápež pri tlačovke počas spiatočného letu do Ríma, „nezostal som ticho. Ja som sa modlil Otče náš v taliančine a videl som, že väčšina ľudí sa ho modlila ako latinsky, tak aj rumunsky. Ľud ide ďalej ako jeho vodcovia“.

Skutočne išlo o malé gesto. Keď si to ale porovnáme s rokom 1999, keď Rumunsko navštívil Ján Pavol II., išlo o veľký krok. Vtedy Pravoslávna cirkev nesúhlasila s tým, aby pápež navštívil okrem Bukurešti aj niektoré iné miesto. Veľmi neochotne sa správala ku katolíkom a nemala záujem podporiť ich.

Dnes patriarchát ešte pred návštevou vyzval veriacich, aby prišli na stretnutie s pápežom k pravoslávnej katedrále a v uliciach to bolo aj vidieť. Františkovi sa dostalo srdečného prijatia zo strany všetkých obyvateľov krajiny, v ktorej sa 87 percent z celkového počtu obyvateľstva hlási k Pravoslávnej cirkvi.

Ekumenizmus krvi
Spomínaný veľký krok bolo vidieť nielen v tom, že pápež už mohol navštíviť ktorúkoľvek časť Rumunska, ale hlavne v tom, že mohol na území Rumunska blahorečiť siedmich gréckokatolíckych biskupov (2. 6.). Udialo sa tak počas božskej liturgie v meste Blaž v regióne Transylvánie.

Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku sú v mnohom podobné s dejinami slovenských gréckokatolíkov. Aspoň čo sa týka prenasledovania. Aj v Rumunsku bola Gréckokatolícka cirkev na príkaz štátu zrušená v roku 1948.

Scenár bol veľmi podobný ako na Slovensku. Zvolanie soboru a vyhlásenie o pripojení sa k Pravoslávnej cirkvi. Nasledovala konfiškácia chrámov a majetku. Kto nesúhlasil, alebo odmietol, čakalo ho väzenie a prenasledovanie.

To bol aj prípad nových rumunských blahoslavených, siedmich gréckokatolíckych biskupov. Vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou boli prakticky nulové. A po páde komunistického režimu sa k zlým vzťahom pridali aj napätia v podobe neochoty pravoslávnych vrátiť chrámy gréckokatolíkom.

Až návšteva Jána Pavla II. v Rumunsku pred dvadsiatimi rokmi a opätovaná návšteva vtedajšieho rumunského pravoslávneho patriarchu Teoctista vo Vatikáne v roku 2002 výrazne vzťahy zlepšili. A dnes môžeme povedať, že sa posunuli o ďalší krok vpred.

Na slávnosť blahorečenia, ktorej predsedal Svätý Otec František, rumunskí gréckokatolícki biskupi pozvali aj pravoslávneho patriarchu Rumunska Daniela. A tu by sme mohli povedať, že pravdepodobne zaúčinkoval ekumenizmus krvi.

Náboženskosť
Druhým slovom, ktorým by sme mohli charakterizovať pápežovu návštevu Rumunska, je: náboženskosť. Presnejšie povedané, religiozita prejavujúca sa aj navonok.

Rumunsko ako pravoslávna krajina privítala Svätého Otca Františka s nadšením. Zo záberov v priamych prenosoch bolo vidieť skutočnú nefalšovanú radosť. Pápež navštívil Bukurešť, Šumeleu Čiuk, Jaš, Blaž a Sibiu.

Všade, na uliciach, pred chrámami, alebo na priestranstvách panovala radostná atmosféra. Z množstva udalostí na mňa špeciálnym spôsobom urobilo dojem stretnutie Svätého Otca s mladými a rodinami v meste Jaš.

V svojej doterajšej práci som mal možnosť tlmočiť alebo komentovať veľa priamych prenosov zo stretnutí pápeža s veriacimi a v tomto prípade ma pozitívne prekvapila ich modlitba.

Totiž dnes je možné pri pápežových cestách vidieť ľudí, ktorí prišli na stretnutie s ním, ale pri modlitbe Otče náš mlčia, majú zavreté ústa. Namiesto nich odpovedá pápežovi a modlí sa zbor, ktorý má mikrofóny, aby bolo niečo počuť.

Skrátka mladí a starí Rumuni neprišli na stretnutie len aby videli pápeža, oni sa s ním stretli, aby sa s ním modlili a nahlas. To bolo jedno z ich najsilnejších svedectiev viery.