Radujme sa z lásky
Rodina rastie a utužuje sa, ak spoločne zažívame a prejavujeme si lásku. Snímka: archív Centra pre rodinu v Pezinku
„Najväčšou hodnotou rodiny je sviatostné manželstvo. Nie je to prázdny obrad ani spoločenská konvencia. ‚Sviatosť je dar na posvätenie a spásu manželov, pretože skutočnosť, že si prináležia prostredníctvom sviatostného znaku, je reálnym zobrazením samotného vzťahu Krista s Cirkvou‘“ (Amoris laetitia, 72) – čerpá z pápežovej exhortácie Monika Jucková z Centra pre rodinu Bratislavskej arcidiecézy (CPRBA).
Vyzdvihuje i ďalšie riadky pápežovho dokumentu: „Človek, stvorený na Boží obraz, hľadá jemu rovnú bytosť, pomoc, ktorá sa mu podobá. To je tá naša túžba lásky, milovať a byť milovaný. Darovať svoj život a poraziť samotu.
‚Manželský pár, ktorý miluje a plodí život, je živou sochou, schopnou znázorniť Boha Stvoriteľa a Spasiteľa‘ (AL, 11). Áno, podstata manželstva je láska, porážajúca osamelosť; láska, ktorá plodí deti. Manželia sa stávajú základom domu a deti sú živé kamene“ (porov. AL, 14).
Pre Martinu Šipošovú z Centra pre rodinu v Pezinku je základom rodiny sebadarovanie a láska: „Patria tam milé a láskavé slová, objatia, prijatie, odpustenie. Rodine, ktorá hodnoty stavia na ľudskosti – a robí to aj Boh ‚povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky‘ (Oz 11, 4) – chutí spoločná modlitba, Ježiš sa stáva príťažlivým. Rodinu to premieňa na ‚chrám, v ktorom prebýva Duch‘“ (AL, 29).
Podobne to s láskou a sebadarovaním vidia aj manželia Karol a Eva Vlčkovci. Rodina je pre nich vysokou školou lásky a pomáha človeku pochopiť, kým naozaj je. „Podstatou manželstva a rodiny je žiť vzájomné sebadarovanie, je to jedinečný priestor naučiť sa vzdávať sa seba a prejavovať si navzájom lásku.“
Rodinu tiež nazývajú inkubátorom lásky. „V nej sa odovzdávajú hodnoty, viera, návyky, správanie. No čo je najpodstatnejšie, dieťa by malo v rodine zakúsiť bezpodmienečnú lásku – že je milované také, aké je. Človek je totiž stvorený v láske a pre lásku a jeho základnou štruktúrou je láska.
To, že sme milovaní, potrebujeme vedieť a zažiť, aby sme sa mohli vyvíjať ako zdravé osobnosti. Často skrytá a nedocenená práca mamičiek doma s deťmi má v skutočnosti obrovský význam. Aké máme dnes rodiny, takú budeme mať o pár rokov spoločnosť.“
Spoločenstvo je rodinou rodín
Silu, odvahu, nádej, podporu v raste či utužovanie vzťahov v rodine dáva podľa Martiny Šipošovej spoločenstvo. Najmä to farské, ktoré je „rodinou rodín“ (AL, 87). „Rodina, ktorá zostáva sama, ťažko prežije. Je výborné, ak rodina patrí do malého spoločenstva. V ňom môže čerpať ľudsky aj duchovne.
Spoločenstvo nesie bremená, dáva rásť vzťahom, poskytuje vzájomnú pomoc aj podporu a vydáva osobné svedectvá života rodín, ktoré doň patria. Fungujúce malé spoločenstvo sa vie za seba navzájom modliť, finančne podporiť a v neposlednom rade aj spoločne slúžiť vo farnosti.“
Výkonná riaditeľka CPRBA Monika Jucková radí: „Stretávať sa, komunikovať, tráviť spolu dovolenky, mať spoločné záujmy, prijímať jeden druhého takého, aký je, nesúperiť, ale vytvoriť tím. Buďme nežní a pozorní. Podľa toho nás budú ľudia poznať, povedia – aha, ako sa milujú.
Myslieť na to, aby manželovi, manželke bolo pri mne dobre.“ Opiera sa aj o slová pápeža Františka, ktorý spomínal, že rodina je telocvičňou lásky, pretože sa v nej cvičíme pre všetky ostatné vzťahy v našom živote. „V rodine je nevyhnutné používať tri slová: dovolíš, ďakujem, prepáč“ (AL, 133).
Pre manželov Vlčkovcov zo Žilinskej diecézy je dôležité čerpať vo všetkých rovinách. „Potrebujeme byť prítomní. Vo fyzickej rovine prítomnosť v zmysle telesnej blízkosti a vzájomného kontaktu. Tiež byť prítomní duchom – nielen byť v jednom priestore, ale byť tu skutočne pre seba navzájom a spoločne prežívať prítomnosť Boha v našej rodine – byť spolu s ním.
Rodina rastie a utužuje sa, ak spoločne zažívame, prejavujeme si lásku. Zásadným princípom je, že navzájom musíme vedieť, cítiť, že sme milovaní.“
Čas pre rodinu aj pre seba
Eva a Karol Vlčkovci hovoria aj o tlaku spoločnosti na jednotlivca i na rodinu byť a mať všetko dokonalé. Upozorňujú však, že od dokonalosti nezávisí naša hodnota ani šťastie. „Áno, máme sa o to snažiť, ale dokonalý je len Boh. A on nás miluje nedokonalých. Naše slabosti nám pomáhajú, aby sme sa k nemu obracali a vracali,“ zamýšľajú sa.
Namiesto honby za dokonalosťou je relevantnejšie stanoviť si hodnoty a im prispôsobovať beh dní. Rýchle životné tempo nás neraz oberá o spoločné chvíle. Tie sú však podľa Moniky Juckovej pre rodinu veľmi potrebné. „Čo chceme, aby bolo z našich detí, keď si založia svoje rodiny, ako budú vplývať na naše vnúčatá? Urobia to, čo uvidia na svojich rodičoch. Preto je dôležitá investícia do času pre rodinu.“
Receptom na vytrvanie aj v horších chvíľach je pre Martinu Šipošovú možnosť nájsť si miesto, kde každý z manželov môže čerpať. „Kde môžem byť sama sebou a robiť to, čo ma napĺňa. A manželia sú pozvaní v tomto jeden druhého podporovať. Vyjsť si vzájomne v ústrety. Vytvoriť jeden druhému takýto priestor.
Uvoľniť ho z rodiny a zastúpiť. Ak je to miesto čerpania pre manželov spoločné, je to bonus, ak nie, tak aj to je úplne v poriadku. Ale každý z nás potrebuje prameň čistej, čerstvej ovlažujúcej vody, aby mohol žiť.“ Načúvať a ticho kráčať Amoris laetitia, čiže radosť lásky, vystihuje obsah i cieľ pápežovej exhortácie.
„Máme príležitosť viac sa venovať jeden druhému, deťom a postupovať podľa katechéz, vydávaných každý týždeň. Sú praktické a obohacujúce pre život rodiny, ale aj spoločenstiev rodín vo farnosti. Rozjímajme, kontemplujme sviatosť manželstva. Zavolajme aj susedov, priateľov a čítajme si spoločne katechézy, zadajme si konkrétne ciele.
Pracujme na svojom manželskom vzťahu. Ako športovci trénujú na olympiádu, s kvapkami potu na čele, tak bojujme aj my so svojím ja za šťastie našich milovaných,“ predstavuje odkaz pápežovho diela Monika Jucková z Centra pre rodinu Bratislavskej arcidiecézy.
„Rok rodiny nám chce povedať, aby sme kráčali spolu s rodinami a pomáhali im na ceste čeliť rôznym životným výzvam. Aby sme sprevádzali rodinu, aby sme boli milosrdní a láskaví tam, kde rodina nefunguje. Skôr než pristúpime ku konkrétnym krokom pomoci rodine, sme pozvaní počúvať ju. Načúvať a ticho kráčať.
Robil tak aj Ježiš na ceste do Emauz. Hoci všetko už dávno vedel, predsa apoštolov počúval. Rodiny nie sú problémom, rodiny sú darom,“ tlmočí slová pápeža Františka Martina Šipošová z pezinského Centra pre rodinu.
Rok rodiny Amoris laetitia slávime po piatich rokoch od vydania pápežovej rodinnej exhortácie a rok po celosvetovej izolácii. „Práve vďaka pandémii sme si mohli uvedomiť, aká dôležitá je rodina, aké je dôležité prežívať vieru v rodine – inak má viera veľmi malú šancu prežiť. No treba povedať aj to, že počas tohto obdobia sa ukázali aj mnohé nefungujúce rodiny, problémy vo vzťahoch a samota uprostred tých, ktorí by mali byť najbližší,“ uvažujú Vlčkovci.
Načasovanie začiatku Roka rodiny v deň sviatku sv. Jozefa, ktorého mimoriadny rok prežívame už od decembra 2020, podľa nich nie je náhodné: „Symbolický začiatok tohto roka na sviatok sv. Jozefa naznačuje potrebu pozdvihnúť otcovstvo.“
Odložme urážky a sebaľútosť
Všetci sa zhodujú, že práve v tomto osobitnom roku je čas chytiť do ruky pápežovo posolstvo, ktoré je jednoduché a zrozumiteľné. „Ak sú rodiny, ktoré Boh volá k premene (lebo nie každá rodina dokáže v dennodennom zhone prijať výzvy Roka rodiny), skúsme ho lepšie prežiť cestou malých krokov premieňaním seba.
Ako sv. Terezka – neustálym rozhodovaním sa žiť lásku a sebadarovanie sa. Teda nezostávať len pri túžbach srdca, ale ich aj uskutočňovať. Možno aj cez malé kratučké myšlienky z dokumentu Amoris laetitia,“ odporúča Martina Šipošová. Pomôžu tiež katechézy v slovenčine na stránke Rady Konferencie biskupov Slovenska pre rodinu, ktoré rodiny jednoducho vedú celou exhortáciou.
„Nezakrývajú si oči pred našimi ťažkosťami a problémami. Žiadne ružové okuliare. Mnohí v nich nájdu odpovede na svoje otázky,“ prezentuje Monika Jucková. Pripomína, aby sme aspoň na rok „odložili svoje urážky a sebaľútosť, svoju pýchu a počúvali, čo nám Ježiš hovorí o manželstve.
Čím sme pre tento svet dôležití a čo nás poháňa ísť za rodinami v núdzi, v kríze a osamotenými rodinami v našej farnosti“. Pridáva pápežovu myšlienku: „Fantázie o idylickej a dokonalej láske neosožia: pripravujú lásku o podnety pre rast. Zdravšie je realisticky prijať obmedzenia, ťažkosti a nedokonalosti, počúvať výzvu na spoločný rast, na dozrievanie v láske a kultivovanie pevnosti zväzku, nech sa stane čokoľvek“ (AL, 135).
Kristus je s nami
Aby sa Rok rodiny neskončil Svetovým stretnutím rodín v Ríme v júni 2022, ale pokračoval aj ďalej, manželia Vlčkovci odporúčajú radovať sa z lásky: „Ak si uvedomíme, že rodina je pre nás dôležitá hodnota a oplatí sa za ňu bojovať, nič špeciálnejšie si odnášať nemusíme, lebo túto hodnotu budeme žiť.“
Ostatných manželov povzbudzujú, aby svoje trápenia a starosti odovzdávali Bohu. „Nám sa osobitne páči myšlienka, ktorú pápež vyslovuje v Amoris laetitia, že Kristus prichádza na pomoc manželom. Aj my môžeme potvrdiť, že to tak naozaj je. Kristus je s nami.
Žijeme v neustálej sviatosti – prijatie sviatosti manželstva nie je jednorazová záležitosť, žijeme v nej a stále môžeme čerpať milosti, ktoré z nej plynú. Radi si spomíname na chvíle, keď sme mali pocit, že niektoré nezhody medzi sebou sami nedáme, že to nevieme sami prekročiť. Odovzdávali sme ich Bohu.
On nás cez tieto naše priepasti preniesol, spravil akoby most cez to, čo nás rozdeľovalo. Jemu prvému záleží na tom, aby sme sa milovali – sám nám to dokonca prikázal.“
Riaditeľka Centra pre rodinu v Bratislave hovorí o manželstve ako o spojení dvoch jedinečných bytostí, ktoré vytvárajú nenapodobiteľný vzťah, aký sa neopakuje. „Každé manželstvo si nájde jedinečnú odpoveď pri spoločnej modlitbe, rozhovore, čo je pre nás vhodné urobiť, aby sme pokračovali v radosti z našej lásky.“
Martina Šipošová z Centra pre rodinu v Pezinku na záver vyslovuje: „Svätý Otec František hovorí, že ‚celý život rodiny je milosrdná pastva. Každý so záujmom píše a maľuje do života toho druhého‘ (AL, 322).
V tomto duchu všetkým prajem mať odvahu snívať Božie sny so svojou rodinou. Mať odvahu pýtať sa: Bože, aké sú tvoje sny, plány s mojou rodinou? Daj mi o nich vedieť. A mať aj odvahu s ním budovať domov lásky a budovať zároveň aj svet, kde sa nikto necíti osamelý“ (porov. AL, 321).