Reminiscencia je na osoh za istých podmienok

Z úst skôr narodených niekedy počúvame slová: „Za našich čias to bolo iné, lepšie, svet nebol taký zlý a vzťahy boli úprimnejšie.“ Počujete, ako v nich zaznieva melanchólia za dobou, v ktorej pre človeka takmer nič nebolo problémom?

Ak sa osoba upne na tento statický postoj, postupne stráca racionálny pohľad na aktuálnu situáciu a do vedomia sa jej podsúva „slastná“ myšlienková schéma spomienok, často však s nekritickým podtextom. Iste, človek sa rád obzrie za pozitívnou minulosťou. Menej už za nepríliš správnymi rozhodnutiami či bolesťou.

Myšlienková konfrontácia s minulosťou a komparácia spomienok sú však na správne uvažovanie určite potrebné.    
 

Liečebný postup
 

V zariadeniach sociálnych služieb pri práci s klientmi vyššieho veku sa často ako liečebný nástroj využíva metóda, ktorú označujeme odborným termínom reminiscenčná terapia.

Príbeh spomínania môže byť cielene rozprávaný preto, aby sa posilnila psychologická väzba staršieho človeka na to, čo sa pozitívne pozoruhodné v jeho živote v minulosti udialo.

Hlasné alebo tiché (vnútorné, osobné) vybavovanie si udalostí, aktivít, skúseností z vlastnej životnej cesty sa môže uskutočňovať osamote, s inou osobou alebo so skupinou ľudí. Obvykle na základe vhodných podnetov, ako sú fotografie, knihy, archívna hudba či film, predmety z domácnosti a podobne (porov. Matoušek, Encyklopedie sociální práce, 2013).

Reminiscencia pôsobí aktivizačne, podnecujúco a validačne, preverujúco. Ako to chápať? Je prirodzené, že viacerí z nás majú tendenciu v obmedzujúcej situácii zostať pasívni. Veď ak sa mi nedarí, nedokážem držať krok s inými, zlyhávam v interakcii s prostredím, radšej nebudem zavadzať.

To je absolútne nesprávne uvažovanie. Terapeutický návrat do minulosti navodzuje stav, keď preverujeme a potvrdzujeme svoje schopnosti a situácie, pri ktorých sme boli schopní špecifickú situáciu zvládnuť. 

Životné bilancovanie či hodnotenie doterajšieho nemusí byť na škodu, ale za predpokladu, že to využijeme ako materiál na tvárnenie prítomnosti.

V odbornej rovine je základom rozhovor terapeuta na témy dotýkajúce sa jednotlivých etáp klientovho života. Vyberajú sa tie momenty, ktoré človeka posilnili, a ponúkajú sa mu ako vzor pre aktuálne situácie, i keď, samozrejme, v obmenenej podobe. 

 

Spirituálny model

 

Konštruktívna práca so spomienkami jednoducho odkrýva minulosť, aby sme lepšie zvládli prítomnosť. 

Pre veriaceho je obnovenie pamäťovej stopy dôležité. Učí nás rozpamätať sa na zlyhania voči Bohu či blížnemu. Pôsobí preventívne a je kontrolkou svedomia.

Paradoxne však Boh sa reminiscencie vzdáva.  Keď raz niečo odpustí, nepripomína nám to znova a znova, aby v nás vzbudzoval pocit viny. Pri úprimnej snahe penitenta sa v dôsledku Božej lásky pamäťové stopy raz a navždy zahladia.

A práve v tom by sa dalo objaviť ťažisko modelu reminiscenčnej liečby s pridanou spirituálnou hodnotou. Rozpomenúť sa na to, čím sme obdarovali, posilnili blížneho v ťažkej situácii.

To je niečo nad rámec oproti vybraným spomienkam, keď bolo príjemne iba nám. Navyše - ak nie je toho veľa, čo sme pozitívne voči druhému urobili, stále máme ešte čas niečo stihnúť a to je terapeuticky aktivizujúce.