Rešpektujme miesto, kde žijeme

„Táto rozmanitosť zahŕňa nielen jednotlivé druhy rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, ale aj diverzitu ekosystémov a rozmanitosť ekologických procesov,“ vysvetľuje na úvod Lenka Bobuľská z Katedry ekológie Prešovskej univerzity.

Biodiverzitu ovplyvňuje nadmorská výška, klíma, reliéf, no predovšetkým zásahy človeka, ktorému „ponúka takzvané ekosystémové služby ako opeľovanie, recyklácia organickej hmoty či predácia a parazitizmus, ktoré znižujú množstvo ‚škodcov‘.

Čím vyššia je biodiverzita, tým viac služieb nám ekosystém dokáže poskytnúť,“ objasňuje odborníčka.

OHROZENÁ BIODIVERZITA

Súčasný stav biodiverzity vo svete nie je vôbec uspokojivý. Podľa niekoľkých vedeckých štúdií je jej úbytok až tisíckrát rýchlejší, než by spôsobovali iba prirodzené procesy.

Medzi hlavné faktory ohrozujúce biodiverzitu patrí degradácia a strata biotopov (životného prostredia organizmov), chemické znečistenie, globálne klimatické zmeny, invázne druhy rastlín i živočíchov či nadmerné čerpanie prírodných zdrojov.

Zložitý problém, na ktorý poukazuje aj Lenka Bobuľská, je chemické znečistenie, ktoré sa prejavuje v mnohých podobách. „Ide najmä o atmosférické znečistenie degradujúce vegetáciu, o kontamináciu vodných tokov spôsobujúcu ekologickú nerovnováhu či o akumuláciu pesticídov v potravových reťazcoch.“

V tejto súvislosti dodáva, že podľa zdrojov FAO (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) je až 60 percent svetových ekosystémov degradovaných a využívaných neudržateľne. „Znižovaním biodiverzity ohrozujeme predovšetkým samých seba,“ varuje.

ZMENA KLÍMY

Najväčšou hrozbou súčasnosti, ale najmä budúcnosti je klimatická zmena. „Klimatické zmeny na zemi budú mať výrazný vplyv na väčšinu, ak nie na všetky ekosystémy našej planéty.

Predpokladá sa, že do polovice 21. storočia zvýšenie atmosférického oxidu uhličitého bude viesť k zvýšeniu teploty o 1,5 až 4 stupne Celzia.“ Životne dôležitá tak bude pre živočíšne druhy schopnosť migrovať dostatočne ďaleko a rýchlo, aby udržali krok s otepľovaním.

„Podobný scenár sa očakáva aj v prípade ľudskej populácie, keďže niektoré oblasti na zemi sa stanú neobývateľnými, respektíve poľnohospodársky nevyužiteľnými,“ konštatuje Lenka Bobuľská.

„V súčasnosti by teda malo byť našou úlohou pričiniť sa najmä o spomalenie klimatických zmien natoľko, aby sme dali šancu rastlinným a živočíšnym druhom prispôsobiť sa novým podmienkam.“

ZRANITEĽNÉ EKOSYSTÉMY

Medzi dlhodobo najzraniteľnejšie ekosystémy patria u nás okrem mokradí a pôvodných lesov územia s osobitným stupňom ochrany.

„Vo svete sa venuje vysoká pozornosť pobrežným močiarom, tropickým a severským lesom, arktickým a arídnym, suchým oblastiam, koralovým útesom či mangrovom – spoločenstvám lesov a krov obývajúcich miesta, kde rieky ústia do mora,“ vymenúva Lenka Bobuľská.

V tejto súvislosti dopĺňa, že napríklad v  koralových systémoch môže zvýšená teplota zahubiť viac ako polovicu rýb a až sto miliónov ľudí závislých od rybolovu môže stratiť živobytie, ak sa tento problém nebude dostatočne riešiť.

INVÁZNE DRUHY

Biodiverzitu bude tiež čoraz viac narúšať intenzifikácia poľnohospodárskej a lesníckej produkcie, ale aj výskyt inváznych druhov, ktoré nemajú v prirodzených ekosystémoch žiadnych predátorov či škodcov.

K nebezpečným inváznym druhom u nás patrí vínna muška (Drosophila suzukii), ktorá je schopná znižovať produkciu rôzneho ovocia, hlavne bobuľovín, a zároveň vytláčať naše pôvodné, pre naše ekosystémy prospešné druhy.

„Ďalším príkladom je aj druh komára Aedes japonicus. Ide o agresívny krv sajúci hmyz útočiaci na človeka a zvieratá počas celého dňa, schopný roznášať závažné ochorenia.“

REŠPEKT A OCHRANA

Ochrane biodiverzity sa venuje zvýšená pozornosť na celom svete, keďže je životne dôležitá na ďalšiu existenciu prírody, ale aj ľudskej civilizácie.

Lenka Bobuľská apeluje na každého z nás, aby sme neboli ľahostajní voči životnému prostrediu a aby sme pri svojich každodených činnostiach a zvykoch zároveň rešpektovali miesto, kde žijeme. Aj jednoduché kroky môžu mať veľký dosah, ak ich urobíme všetci.