Rozvod je ako choroba, preto ho treba liečiť

Trend rozvodovosti na Slovensku, našťastie, v posledných rokoch klesá. Najhoršia situácia bola v roku 2006, keď podľa údajov Štatistického úradu SR na 100 sobášov pripadalo až 49 rozvodov. V roku 2018 to bolo už „iba“ 31 rozvodov.

No stále sa ročne na Slovensku rozvádza okolo desaťtisíc manželstiev. Aké sú najčastejšie dôvody? Spýtali sme sa misionára saletína Mateja Trizuliaka, ktorý sa rozvedeným venuje prostredníctvom duchovných obnov rozVEDENÍ k BOHU.

„Nedokážem odpovedať presne podľa nejakých štatistických údajov, ale určite by sme tam mohli zaradiť neuvážené uzavretie manželstva, neveru, ale aj rozdielnosť pováh, názorov a záujmov.

Avšak keby som mal odpovedať na základe skúseností s rozvedenými, ktorých som stretol ako kňaz, dal by sa za najčastejší dôvod rozpadu manželstva uznať predovšetkým chýbajúci vzťah s Bohom. A bez neho sviatosť manželstva stráca to podstatné – istotu vzťahu a prameň lásky.“

Rozvedení potrebujú vypočuť

Bolestná skúsenosť, akou je rozvod, zanechá mnoho rán. Tie sa môžu ešte prehĺbiť, keď rozvedený nenájde chápajúce prostredie. Čo takýto človek potrebuje od svojho okolia?

„Potrebuje zdravé prostredie, kde sa môže vyrozprávať. Mám na mysli takú atmosféru rozhovorov, ktorá nie je založená na ohováraní, sťažovaní sa alebo na snahe pomstiť sa.

Pripomína sa mi príbeh o dvoch emauzských učeníkoch, ktorým Ježiš dal priestor, aby sa mohli vyrozprávať a vylievať pred ním svoje sklamanie a frustráciu. Avšak potom im Ježiš vysvetľoval ich situáciu cez Sväté písmo a to im umožnilo vidieť to, čo sa stalo, v úplne inej perspektíve.

Preto rozvedení potrebujú nájsť ľudí, ktorí ich vypočujú, ale zároveň im nedávajú lacné potešenie alebo rýchle a často aj neefektívne riešenie ich problémov,“ vysvetľuje Matej Trizuliak. Niektorí vnímajú rozvod ako spoločenskú stigmu, ktorá potom ovplyvňuje ich socializáciu. A to aj v spoločenstve veriacich.

Nemávajú napríklad obavy z návštevy kostola, kde ich poznajú a vedia o ich situácii? „Zdá sa, že obava je väčšia v menšom a hlavne dedinskom prostredí, kde sa všetci poznajú a kde sa nedá ukryť. V mestách, kde je väčšia anonymita, rozvedení až tak nevyčnievajú a nemusia byť terčom útokov,“ hovorí páter Matej.

Ako by podľa neho mali veriaci pristupovať k rozvedeným v ich spoločenstve? „Ako i v iných náročných situáciách, ani po rozvode človek nepotrebuje odborníkov, ktorí všetko vedia a vo všetkom sa vyznajú, ale skôr priateľov, ktorí dokážu spolucítiť a mať otvorené srdce.“

Zranené sú aj deti

Tými, kto rozvodom trpí možno ešte viac ako manželia, sú ich deti. Matej Trizuliak pripomína, že často sa otázka detí začína riešiť až ako druhoradá. „Najskôr je to akoby len medzi manželmi a až neskôr sa dostane na rad aj úloha rodičovstva.“

Mnohé deti si z rozvodu odnášajú nepríjemný zážitok, ktorý ich sprevádza celý život. Dá sa v takto vypätej situácii predísť traume u svojich ratolestí? „To závisí od múdrosti manželov, či si uvedomujú, že nejde len o nich, ale aj o deti,“ poznamenáva páter Matej.

No manželia si to často neuvedomujú a z ich ratolestí sa stáva predmet sporu – či už sa to týka otázky zverenia do starostlivosti, alebo výživného. Ako dokážu takéto spory zraniť deti?

„Niektoré dôsledky a zranenia nie sú viditeľné hneď voľným okom. Podobne je to aj s narušením rodinného zázemia, keď deti majú zrazu dva a niekedy aj viac ,domovov‘. Nie som psychológ, ale uvedomujem si, že vnútorný svet dieťaťa prežil akési zemetrasenie. Opísať túto situáciu slovami je niekedy ťažké,“ konštatuje misionár saletín.

Aj preto pri pastorácii rozvedených zdôrazňujú i sprevádzanie detí z rozpadnutých rodín. „Nemáme k tomu vypracovaný konkrétny manuál.

Snažíme sa to robiť napríklad cez letný pobyt pre rozvedených s deťmi, počas ktorého sa môžeme dostať bližšie k ich duševnému svetu. Pobyt umožňuje deťom vyjadriť svoje možno doteraz ukryté pocity a emócie v dôvernom a priateľskom prostredí.“

Deťom pomáha vidieť úctu

Keď už dôjde k rozvodu, ako ho riešiť, aby nemal významný dopad na deti? „Ak rodičia dokážu s úctou komunikovať medzi sebou počas rozvodového konania i v otázke detí, môžu citlivo uchrániť svoje ratolesti pred zbytočnými zraneniami a znížiť ,silu zemetrasenia‘ v ich vnútri.

Dieťa by určite nemalo počúvať priame rozhovory, až hádky rodičov, ktoré sú práve kvôli nemu. Ak sa to dá vzhľadom na vek dieťaťa, je vhodné zaujímať sa o jeho názor, aby aj dieťa dostalo priestor vyjadriť svoje pocity, čo nie je vždy samozrejmé,“ hovorí páter Matej.

Rozvod vplýva na život celej rodiny; postihnutý nie je iba vzťah detí s rodičmi, ale i so starými rodičmi. Čo robiť, aby si starkí zachovali čo najlepší kontakt s vnúčatami?

„Ako som už spomenul, ak majú deti čo najmenej zakusovať negatívne následky rozvodu, potrebujú vidieť úctu medzi svojimi rodičmi. Rovnako je pre ne požehnaním fungujúci vzťah manželov a svokrovcov i po rozvode.

Dôležitý je aj postoj starých rodičov voči neveste alebo zaťovi. Ak im úprimne záleží na kontakte s vnúčatami, vtedy nebudú riešiť s nimi a pred nimi záležitosti, o ktorých je vhodné komunikovať len priamo s rodičmi,“ radí Matej Trizuliak.

V tejto súvislosti sa ponúka otázka, či je napriek rozvodu vôbec možné zostať v korektnom rešpektujúcom vzťahu. „Samozrejme, pozerám sa na to s nádejou, že ,nepojazdný vzťah‘ je možné obnoviť alebo aspoň sa snažiť ho napraviť, čiže mať aspoň primeranú úctu.

Niekedy tou motiváciou je dobro detí, aby netrpeli a nemuseli niesť zbytočné bremeno nefungujúceho vzťahu svojich rodičov. Ale v prvom rade je vždy potrebné obnovenie vzťahu s Bohom,“ odpovedá páter Matej.

Rozvodom sa nekončí život viery

Život po rozvode je v mnohom náročný, a to aj z pohľadu sviatostnej disciplíny. Čo môže Cirkev poskytnúť rozvedeným a, naopak, v čom v ich situácii nemôže poľaviť?

„Vždy je možné skúmať cez cirkevný súd, či manželstvo bolo platne uzatvorené. Platí to však aj opačne, že ak je potvrdená platnosť sviatostného manželstva, vtedy sa o tom nedá diskutovať. Ak teda človek vstúpil do iného vzťahu, stále ho zaväzuje ten zväzok, ktorý je sviatosťou, hoci v ňom už nefunguje, keďže sa rozpadol.

A v tomto Cirkev nedokáže a ani nemôže poľaviť. Ale môže rozvedeným ukazovať ich miesto medzi ostatnými veriacimi v cirkevnom spoločenstve,“ vysvetľuje Matej Trizuliak.

Nemožnosť pristupovať k sviatostiam však niektorých úplne zablokuje a odradí. Znovuzosobášení pritom majú niekoľko ďalších možností, ako zachovávať život viery. „Podstatné je vnútorné nastavenie, že i v novom vzťahu má zmysel žiť svoju vieru.

Niekedy je dôležité nepozerať sa na Cirkev ako na matku, ktorá akoby dopraje iným hriešnikom, ale práve na rozvedených a znovuzosobášených má prísnejší meter. Aj my sa počas duchovných obnov a modlitbových stretnutí s rozvedenými v ďalších zväzkoch snažíme ukázať na hodnotné pramene, ktoré pre nich nevyschli a z ktorých môžu čerpať pre nich príhodným spôsobom.

Zvyknem ich volať ako devätoro. Patrí tam účasť na svätej omši, čítanie Božieho slova, modlitba, adorácia, výchova detí vo viere, život v duchu pokánia, zapájanie sa do aktivít vo farnosti, skutky milosrdenstva a rozhovor s kňazom alebo s iným učiteľom duchovného života,“ približuje misionár saletín.

Cirkev sa snaží liečiť zranené rodiny

Matej Trizuliak sa ľuďom z rozpadnutých vzťahov pastoračne venuje už niekoľko rokov. S akými otázkami sa na neho obracajú?

„Často je to otázka: Prečo sa to stalo? Prečo to Boh dopustil? Prichádzajú však aj veľmi praktické otázky ohľadom prijímania sviatostí, výchovy detí, prípadne otázky platnosti manželstva. Ani ako kňaz však nemám hotové odpovede, niekedy je to viac o vypočutí ako o dávaní rád.

Keď si rozvedená osoba prešla vyhrotenými situáciami v manželstve, ktoré priniesli i mnohé zranenia, je pre ňu ťažké dôverovať nielen človeku, ale niekedy aj samému Bohu. Začína sa akoby nanovo učiť v škole Božej lásky a vďaka nej nasleduje aj obnovenie vzťahov s ľuďmi.“

Opätovne nájsť dôveru pomáha rozvedeným aj Cirkev, napríklad osobitnou formou pastorácie. Majú však títo ľudia po sklamaní vo vzťahu záujem o sprevádzanie?

„Keby sme to chceli štatisticky vyjadriť, možno by to bolo dosť nízke percento vzhľadom na počet civilných rozvodov. Niektorým stačí, že prídu na nedeľnú svätú omšu, ako to mali aj pred rozpadom manželstva. Ale sú aj takí, ktorí hľadajú niečo viac.

Som vďačný, že už niekoľkým stovkám rozvedených sme mohli poslúžiť počas duchovných obnov rozVEDENÍ k BOHU. Dalo by sa povedať, že tí, ktorí chceli ako rozvedení pristupovať k sviatostiam, mali na týchto obnovách možnosť osobitej pastorácie, keď išli za svojím farárom, rozprávali sa s ním, písomne vyjadrili svoju túžbu po Eucharistii a aj potom zostali v kontakte so svojím kňazom hlavne cez svätú spoveď.“

Na otázku, čo môže rozvedeným osobitý pastoračný prístup dať, Matej Trizuliak vysvetľuje: „Môžeme si to predstaviť ako vyhľadanie lekára špecialistu, ku ktorému obvodný lekár posiela pre nejaký konkrétny problém.

Rozvod vnímame ako ,chorobu‘, preto je dôležité liečiť zranené rodiny práve cez osobitý pastoračný prístup. Neznamená to, že rozvedených uprednostňujeme alebo vyčleňujeme z farského spoločenstva ako samostatnú skupinu.

Ale vnímame potrebu venovať im špeciálny priestor a zároveň im ukazovať ich miesto aj medzi ostatnými veriacimi. Pastorácia rozvedených je v Cirkvi v rámci služby rodinám, takže aj toto sa snažíme brať do úvahy a prepájať aktivity rozvedených s rodinami,“ dodáva páter Matej Trizuliak.