Ružencová slávnosť plná osobností

Národná galéria v Prahe uchováva maľbu Albrechta Dürera Ružencová slávnosť. Dielo dodnes obdivujú kunsthistorici i široká verejnosť.
Marian Veselý 05.10.2022
Ružencová slávnosť plná osobností

Ústredným motívom obrazu Ružencová slávnosť, namaľovaného olejom na drevo, je Panna Mária sediaca na tróne, s malým Ježišom sediacim v jej lone. Dvaja anjeli jej nad hlavou držia korunu, tretí jej sedí pri nohách a hrá na lutne. Po pravej strane kľačí pri Panne Márii mladý cisár Maximilián I., za ktorým stoja svetské osobnosti benátskej komunity. Vľavo kľačí pápež Július II., za ktorým stoja cirkevní hodnostári. Všetky postavy na obraze sú korunované ružencami. Cisára korunuje Panna Mária, pápeža korunuje Ježiš, ostatných korunujú anjelici. Zaujímavosťou je, že po ľavej strane trónu stojí sv. Dominik, pôvodca ružencovej pobožnosti, a na pozadí obrazu zobrazil Dürer aj sám seba (v ruke drží listinu) a tiež svojho priateľa Pirkheima, renesančného právnika a humanistu. –MC–, Snímka: Albrecht Dürer, Ružencová slávnosť, 1506, Národná galéria Praha

Pôvod ruženca sa spája najmä s pôsobením svätého Dominika a jeho Rehole kazateľov. Nepochybne preto sa medzi hlavné postavy mnohých vzácnych umeleckých diel s témou ruženca dostal práve svätý Dominik.

Figuruje aj na monumentálnej kompozícii (162 × 192 cm) Ružencová slávnosť (1505 – 1507). Pôvodne oltárny obraz vytvoril Albrecht Dürer (1471 – 1528), dnes je súčasťou expozície Národnej galérie v Prahe.

Ide o svetoznáme maliarske dielo nemeckého starého majstra, ktorý bol rovnako významný aj v grafickej tvorbe (cyklus drevorezov Veľké pašie, Apokalypsa, Život Panny Márie; medirytiny Melanchólia).

Dürerova Ružencová slávnosť akceptuje najdôležitejšie nuansy benátskej maliarskej školy vo fáze renesančného realizmu a transformuje ich do nemeckej školy, charakteristickej pre umeleckú situáciu severne od Álp tých čias.

Albrecht Dürer ako maliar autenticky rozvinul vlastnosti oboch škôl – kolorit i kompozičné princípy vo vzťahoch zobrazených postáv. Tento monumentálny obraz vytvoril počas pobytu v Benátkach. Cisár Rudolf II. (1552 – 1612), veľký priaznivec umenia, dielo kúpil a dal preniesť do Prahy.