S deťmi oslavujeme aj sv. Justína

Svätý Justín sa narodil okolo roku 100 vo Flavii Neapolis v Samárii. Pravdepodobne v zámožnej, no pohanskej rodine.

Bol veľmi nadaný a všestranný žiak. Vynikal v rétorike, poézii, histórii i filozofii. 

Patrón filozofov

Zlom v jeho pohanskom živote nastal asi v tridsiatom roku jeho života.

Po rokoch štúdia pohanských filozofií konvertoval na kresťanstvo. Hľadanie náboženskej pravdy ho totiž priviedlo ku skúmaniu kresťanstva. V prospech neho zavážili lepšie odpovede na veľké otázky života a existencie, ktoré podľa neho kresťanstvo vysvetlilo lepšie ako pohanská filozofia.

Jeho novonadobudnuté presvedčenie posilnil tiež asketický život prvých kresťanov a príkladný život mučeníkov. 
V hľadaní náboženskej pravdy však neskončil ani po prijatí kresťanstva.

Dokonca sa považuje za prvého kresťanského filozofa. S tým zrejme súvisí aj jeho patrocínium – stal sa ochrancom filozofov. 

Škola v Ríme

Po prijatí kresťanstva sa rozhodol cestovať po svete a šíriť poznatky o kresťanstve ako o skutočnej filozofii. Chcel tak obrátiť vzdelaných pohanov.

Kde presne nastal u Justína moment obrátenia, nevie sa, predpokladá sa však, že to bolo v Efeze, hoci to mohlo byť kdekoľvek medzi Samáriou a Rímom. 

Práve do Ríma totiž viedli Justínove kroky. Pricestoval tam za vlády cisára Antonina Pia okolo roku 150 a založil si tam vlastnú školu. Stal sa vyhľadávaným učiteľom filozofie.

Bol známym apologétom, teda písomným obhajcom kresťanstva pred útokmi a nedorozumeniami pohanov.

Medzi jeho spismi sa našli záznamy o jedny z prvých osláv krstu a Eucharistie. 

Zachovalo sa viacero diel

Hoci žil v prvej polovici druhého storočia, zanechal nám viacero spisov, ktoré sa zachovali podnes. Opisuje v nich vzťah k Eucharistii, almužnám i evanjeliám.

Patrí medzi najstarších autorov, ktorý o evanjeliách hovorí ako o memoároch apoštolov. 

Za najvýznamnejšie diela sa považujú jeho ospravedlnenia. Prvé ospravedlnenie adresoval cisárovi Antoninovi Piovi a jeho adoptívnemu synovi Marcovi Aureliovi.

Argumentoval v ňom proti prenasledovaniu kresťanov, obraňuje filozofiu kresťanstva a podrobne vysvetľuje kresťanské praktiky a rituály.

Druhé ospravedlnenie zase venoval rímskemu senátu. Rozpráva v ňom o skutočných dôvodoch prenasledovaní kresťanov za vlády Urbica. 

V Spise Dialóg so Židom Tryfónom sa pokúsil ukázať, že kresťanstvo je novým zákonom pre všetkých ľudí.

Ďalšími dielami sú rozpravy – O duši, O Božej zvrchovanosti, Pojednanie ku Grékom. 

Tragický koniec

Za vlády cisára Marca Aurelia sa dostal do sporu s cynickým filozofom Crescenom. Ten ho udal a spolu so šiestimi spoločníkmi ho odsúdili na trest smrti.

Zomrel mučeníckou smrťou, keď ho približne v roku 165 sťali.