Seniori potrebujú cítiť prijatie

Osobné stretnutia a spoločne prežitý čas chýba v tomto období zaiste každému, nielen starším ľuďom, ktorí sú najohrozenejšou skupinou.

Vníma to aj farár v Hniezdnom Peter Olekšák: „Pri denných prechádzkach obcami našej farnosti na uliciach stretávam farníkov a zvlášť starší by sa radi rozprávali, čo využijeme a aspoň nakrátko, s odstupom, prehodíme pár slov, prípadne si zamávame.“

Pre seniorov ani iné skupinky farníkov v tejto dobe síce veľa robiť nemôžu, v spojení s veriacimi ostávajú aspoň cez viaceré komunikačné prostriedky.

„Prozreteľne sme ešte v roku 2016 zariadili online prenos z farského kostola prostredníctvom služby Youtube. Týždenne vydávame farský časopis Hniezdo, ktorý v čase neslávenia verejných bohoslužieb doručujeme do každej schránky vo farnosti aj napriek tomu, že je k dispozícii i na webe.

Nie všetci starší farníci totiž pracujú s počítačom, a tak oceňujú tlačený text,“ hovorí farár Peter Olekšák a dopĺňa, že so skôr narodenými farníkmi je tiež spojený pomocou telefonického rozhovoru či textových správ.

Do kostola radi zavítajú

Hoci sa verejné bohoslužby sláviť nikde nemôžu, veriaci môžu kostol navštíviť individuálne. Farníci v Hniezdnom podľa slov miestneho farára túto alternatívu vítajú.

„Pred pár dňami sme mali vo farnosti výročnú poklonu Najsvätejšej sviatosti, preto som vo farskom časopise i v nedeľu na online bohoslužbe veriacich povzbudil, aby sa cestou do obchodu, na poštu či do prírody zastavili v kostole na adoráciu s tým, že budem celý deň v kostole, ak by sa chcel niekto vyspovedať.“

Všetko sa odohralo v súlade s platnými predpismi – dvere boli dokorán otvorené, rúška, odstupy, individuálne návštevy či dezinfekcia boli samozrejmosťou. Hoci duchovný otec strávil spovedaním v kostole niekoľko hodín, tešil sa celodennému záujmu farníkov, ktorí sa v chráme postupne striedali.

„Ľudia s veľkou vďakou i so slzami prijímali sviatosť zmierenia a Eucharistiu.“

Farár Peter Olekšák sa však už veľmi teší na deň, keď bude môcť obnoviť bohoslužby, rovnako tiež vyhradiť sväté omše pre seniorov, znova ich privítať vo farskom pastoračnom centre, zorganizovať púte či vrátiť sa k pravidelným návštevám chorých v domácnostiach a k roznášaniu svätého prijímania.

Zatiaľ však apeluje na príbuzných, ktorí by im mali byť nablízku. A to nielen cez telefón. „Ako? Láska je iste vynaliezavá,“ s úsmevom naznačuje farár v Hniezdnom.

Majú rozličné potreby

Kľúčom k duchovnému vedeniu seniorov je podľa koordinátorky pastoračného centra v Podunajských Biskupiciach Márie Kačeriakovej poznať, čím, kde a ako žijú, zaujímať sa o nich a mať oči doširoka otvorené.

Pole pastorácie je pre veľký vekový rozptyl široké: „Niektorí sa potrebujú len vyrozprávať, ďalší by sa radi vzdelávali či niečo nové manuálne naučili, iní by chceli mať modlitbové spoločenstvo, navštevovať pútnické miesta. Záujem majú aj o aktívnu pomoc – s deťmi, navštevovať chorých.

Sú aj takí, ktorí potrebujú mať uistenie, že sú milovaní a stále potrební, aj keď rodina im niekedy ukazuje opak, poniektorí potrebujú iba objať.“

Popritom treba brať do úvahy aj to, či sú seniori schopní stretávať sa alebo im v tom bráni ťažkosť pohybu, prípadne zdravotný stav. Pastorácia je najmä o povzbudení Kým deti a mládež spoznávajú na spoločných stretnutiach Ježiša Krista a pravdy viery, starší ľudia už majú svoj pohľad a skúsenosť.

„Nie nadarmo Svätý Otec František hovorí v knihe Múdrosť času: ‚Starí ľudia sú zásoba múdrosti našej spoločnosti.‘ Je to viac o vzájomnom zdieľaní, obohacovaní a povzbudení,“ načrtáva formu spoločenstva našich starých mám a otcov.

Pred pandémiou sa v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice stretávali raz do týždňa na približne dve hodiny. Viedla ich rehoľná sestra a laička z farského spoločenstva, niekedy sa pripojil pán farár či kaplán.

Celovíkendové adorácie, na ktoré sa nie všetci vedia elektronicky prihlásiť, vyriešili po svojom. Seniori už prebrali iniciatívu a už si sami vzájomne telefonujú, kto si ktorú hodinu zoberie.

„Prvá časť býva sociálna – kto má čo nové, čím žije; druhá časť sa venuje duchovnu. Potom sme plynule prechádzali do kostola na modlitbu posvätného ruženca a svätú omšu,“ opisuje bežný program Mária Kačeriaková.

Niekedy sa na téme dohodli vopred, inokedy sa vynorila na stretnutí. Rovnako sa líši aj ich forma.

„Raz je to katechéza, majú rôzne otázky ohľadom liturgie – napríklad často sa pýtajú na rôzne gestá; rozoberáme Sväté písmo, dianie v Cirkvi, ale i to, ako zvládať chorobu a ako prijať, keď ‚moje deti nemajú záujem o vieru‘, ‚nevážia si ma‘,“ približuje koordinátorka pastoračného centra.

Pripomína, že každý potrebuje niekam patriť, cítiť sa prijatý, chcený a potrebný. Spoločný čas preto využívali aj na tvorenie. Takto sa napríklad naučili pliesť košíky z už nepotrebných novín, čím si krátia dlhé chvíle aj v súčasnosti.

Vynaliezaví aj teraz

Obmedzené stretnutia prinútili hľadať iné formy duchovnej starostlivosti aj farníkov v bratislavskej farnosti. Celovíkendové adorácie, na ktoré sa nie všetci vedia elektronicky prihlásiť, vyriešili po svojom.

„Seniori už prebrali iniciatívu a už si sami vzájomne telefonujú, kto si ktorú hodinu zoberie. Ďalšou možnosťou je biblické trio, ktoré väčšinou funguje online, ale pre seniorov sme to skúsili cez konferenčný hovor, takže sa nevidia, iba počujú.

Aj táto forma je obohatením. K dispozícii je aj služba ucha – keď sa niekto potrebuje porozprávať, pomôcť, poradiť, môže zavolať do kancelárie farského úradu alebo pastoračného centra,“ predstavuje súčasné farské aktivity Mária Kačeriaková.

Nedávno svojpomocne vyrobili okolo kostola krížovú cestu, takže spolu s modlitbou pri lurdskej jaskynke v areáli kostola je aj táto pobožnosť jednou z možností duchovného načerpania.