Seriál: Laterán ako symbol pápežstva
Lateránska bazilika. Snímka: www.istockphoto.com
Pápežské baziliky (kedysi takzvané patriarchálne baziliky) sú štyri najvýznamnejšie rímske kostoly. Každá z nich má svätú bránu, ktorá sa otvára len počas svätých rokov.
BAZILIKA SV. JÁNA V LATERÁNE
Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu, všeobecne známa ako Lateránska bazilika, stojí v blízkosti pahorku Celio. Je to matka a hlava všetkých kostolov v Ríme a na svete.
Pôvodne stál v tejto oblasti kaštieľ, ktorý vlastnila šľachtická rodina Lateránovcov. Tá mala neďaleko svoje sídlo. Tacitove anály z roku 65 hovoria o konfiškácii cisárom Nerom, a to z dôvodu zapojenia niektorých členov rodiny do sprisahania proti cisárovi.
Neskôr prešiel pozemok do vlastníctva istej Fausty. Bola to druhá manželka Konštantína I. Veľkého (280 – 337), ktorý bol po smrti svojho otca v roku 306 vyhlásený za cisára.
Cisár Konštantín udelil Milánskym ediktom v roku 313 kresťanom slobodu náboženského vyznania. Zároveň sa rozhodol poskytnúť rozvíjajúcej sa Cirkvi vhodné miesto na konanie slávností. Preto pápežovi Melchiadovi daroval pozemok v Lateráne, ktorý mu jeho manželka priniesla ako veno na výstavbu kostola.
PATROCÍNIÁ
Bazilika, ktorú v roku 324 posvätil pápež Silvester I., bola zasvätená Svätému Spasiteľovi. V 9. storočí ju Sergius III. zasvätil aj svätému Jánovi Krstiteľovi a v 12. storočí Lucius II. pridal svätého Jána Evanjelistu.
Od 4. storočia až do konca avignonského zajatia pápežov v 14. storočí bol Laterán jediným sídlom a symbolom pápežstva, a teda srdcom cirkevného života.
V roku 1378 sa po zvolení pápeža Gregora XI. skončilo avignonské zajatie pápežov a sídlo hlavy Katolíckej cirkvi sa vrátilo do Ríma. Keďže však Laterán bol v zlom stave, rozhodlo sa o presune sídla do Vatikánu.
RELIKVIE SV. PETRA A PAVLA
Nie každý vie, že v Lateránskej bazilike sa uchovávajú hlavy apoštola Petra i Pavla. V roku 1369 pápež Urban V. nechal tieto relikvie preniesť dovnútra baziliky.
Pápež, aby si lepšie uctil obe vzácne relikvie, dal zhotoviť dve pozlátené strieborné busty zdobené drahokamami. Ide o majstrovské zlatnícke diela. V roku 1438 však relikviár s ostatkami ukradli a perly, ktoré boli jeho súčasťou, sa našli o niekoľko dní v stánku na trhoch.
Dnes je relikviár umiestnený na vrchole baldachýnu nad pápežským oltárom v bazilike.
Odvaha zanechať starý život
Sväté roky sú spojené aj s Lateránskou bazilikou a s dôležitými odkazmi pápežov.
Práve v Lateránskej bazilike pápež Bonifác VIII. v roku 1300 slávnostne otvoril prvý svätý rok v histórii. A v Jubilejnom roku 1423, ktorý sa konal pri príležitosti spomienky na návrat pápežstva do Ríma po avignonskom vyhnanstve, pápež Martin V. prvýkrát otvoril svätú bránu.
POZVANIE K SVÄTOSTI
Ján Pavol II. v bule Incarnationis mysterium, ktorou vyhlásil Veľké jubileum 2000, vysvetlil, že pripomína prechod z hriechu do milosti, ktorý je povolaný uskutočniť každý kresťan. Vychádzal z Jánovho evanjelia, kde Ježiš sám seba označuje za bránu, ktorá jediná vedie k Otcovi. „Je len jeden vchod, ktorý umožňuje vstúpiť do života spoločenstva s Bohom. Tým vchodom je Ježiš, jediná a výlučná cesta spásy.“ Prechod cez bránu si vyžaduje odvahu zanechať starý život. „Prejsť touto bránou znamená vyznať, že Ježiš Kristus je Pán, a posilňovať vieru v neho, aby sme žili novým životom, ktorý nám on daroval.“ V homílii pri otvorení svätej brány 25. decembra 1999 pripomenul, že je to pozvanie k svätosti, aby sme sa v dnešnej spoločnosti stali čoraz viac znakom nádeje a majákom radosti v nasledovaní Pána.
POVOLANÍ BYŤ MILOSRDNÍ
Svätú bránu v Lateráne mimoriadne otváral aj Svätý Otec František pri príležitosti Svätého roka milosrdenstva. V homílii 13. decembra 2015 nadviazal na to, že by sme sa mali radovať a vydávať svedectvo o blízkosti a starostlivosti Pána. „Je čas znovuobjaviť Božiu prítomnosť a Otcovu nežnosť.“ Pred prechodom cez svätú bránu vyzval, aby sme si uvedomili, že sme
povolaní byť milosrdní ako nebeský Otec. „Radosť z prechodu cez svätú bránu sprevádza záväzok svedčiť o láske, ktorá prevyšuje spravodlivosť; o láske, ktorá nepozná hranice. Za túto nekonečnú lásku sme zodpovední napriek našim rozporom.“
-MŠ-