Silná zbraň proti zlu

Kňaz,  farár farnosti Zlaté Moravce Peter Štálnik zdôrazňuje, že pôst je užitočný nielen pre telo, ale najmä pre duchovný život a má oveľa hlbší zmysel. „Ako aj každá iná náboženská aktivita, má za cieľ pomôcť nám priblížiť sa ešte viac k Bohu.“

Vyzdvihuje dva najdôležitejšie účinky pôstu: „Vytvára v našom vnútri stav duše, v ktorom dokáže zachytiť hlas prihovárajúceho sa Pána, a zároveň je silnou duchovnou zbraňou proti nepriateľovi našej spásy.“

PRÍPRAVA NA POSLANIE

Ak sa rozhodneme pre určitú pôstnu disciplínu, zriekame sa dobier tohto sveta, pociťujeme nedostatok aj svoju ľudskú slabosť.

„Istým spôsobom vytvárame v sebe púšť, pretože v púšti je nedostatok všetkého. V púšti nie je nič, iba človek sám so sebou. A to je presne to miesto, na ktorom môže k môjmu srdcu prehovoriť Boh, tak ako to vyjadruje Kniha proroka Ozeáša: ,Preto ju ja vyvábim, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu‘ (Oz 2, 16).“

Pôst je aj silný prostriedok v duchovnom boji proti mocnostiam zla. Ježiš jeho význam a silu potvrdil viackrát. „Pred svojím verejným pôsobením sa štyridsať dní postil na púšti neďaleko Jericha“ (porov. Lk 4, 1 – 13). Vydržal trojitú skúšku pokušenia.

„Dokázal, že duch zakotvený v Bohu môže víťaziť nad telom, svetom i  zlým duchom. Takto pripravený mohol najlepšie splniť svoje poslanie na záchranu človeka vystaveného podobným pokušeniam.“

Tiež keď „jeho učeníci nemohli uzdraviť posadnutého chlapca a on to urobil, povedal: ,Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom‘ (Mt 17, 21)“.

PÔST ZA POKOJ

Počas minuloročného Pôstneho obdobia zaznievali výzvy na pôst a modlitbu za pokoj a odvrátenie konfliktu. Na aktuálnosti nestratili ani po roku. Hoci je pre nás náročné dlhodobo počúvať o vojne, dôležité je vytrvať.

„Možno tým najväčším pôstom pre nás by bolo prekonať našu vlastnú apatiu či obavy a prebudiť znovu záujem o ľudí z Ukrajiny, ako aj solidaritu voči nim,“ trefne poznamenáva psychologička Lívia Johanová z Rodinného centra mamy Margity v Bratislave. Dodáva, že všetci túžime po bezpečí, mieri a pokoji a vždy je niečo, čím môžeme k  tomu prispieť aj my. „Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je dočasu, ale neviditeľné je naveky“ (2 Kor 4, 16 – 18).

Kňaz Peter Štálnik nás pobáda do solidarity a pripomína, že kresťan je povinný dať chudobným to, čo ušetril svojím pôstom. Ľudia vo vojnou zničenej krajine totiž často nemajú ani základné veci potrebné pre život.

„Materiálne dobrá, ktorých sme sa pôstom dobrovoľne zriekli, musíme poskytnúť svojim blížnym ako prejav ľudskej solidarity a kresťanskej lásky. V tomto zmysle musí byť kresťanský pôst konkrétny znak spoločenstva s tými, ktorí trpia hladom, zimou, chorobou či iným utrpením.“

Ako sa teda postiť správne, tak, aby naše odriekanie si určitých vecí malo zmysel?

NIE JE TO LEN O JEDLE

„Život každého z  nás pochádza z jedla a absencia jedla je symbol smrti. Vonkajším úkonom pôstu teda naznačujeme to, čo sa deje vo vnútri. Je to odumieranie tomuto svetu, aby sme mali podiel na Božích veciach,“ vysvetľuje farár zo Zlatých Moraviec.

Postupne máme zomierať sebe a otvárať svoj život pre službu Bohu a blížnemu. Ako má vyzerať náš pôst, aby bol milý Bohu, nachádzame u proroka Izaiáša: „Rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy. Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu. Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj“ (Iz 58, 6 – 7).

Peter Štálnik preto vystríha, že „ak nás pôst nevedie k hlbšiemu vzťahu s Bohom a zároveň k pozornosti na potreby bratov a sestier v núdzi, znamená to, že pôst sa pre nás stal iba prázdnym náboženským úkonom“.

TELESNÉ AJ DUCHOVNÉ VÝHODY

Hoci je hlavným cieľom pôstneho úsilia duchovný úžitok, pôsobí na telo aj psychiku. „Naše telo i naša myseľ potrebujú pravidelný pôst, aby si mohli oddýchnuť a načerpať silu,“ zdôrazňuje zlatomoravský duchovný správca.

A síce ho neprirovnáva k diéte, predsa môže byť vedľajším efektom aj úprava hmotnosti. „Pôstom ušetríme telu veľa energie potrebnej na spracovanie prijatej potravy. Pravidelný pôst zlepší naše zdravie a zvýši našu telesnú i psychickú výkonnosť, začo sa nám poďakuje telo i myseľ.“

Psychologička Lívia Johanová k tomu dodáva, že pôst kultivuje náš život a vzťahy. „Ak sa učíme zaprieť sa a napríklad si odoprieť chvíľkové potešenie, učí nás to trpezlivosti a v konečnom dôsledku budujeme našu psychickú odolnosť – rezilienciu.“

Dokážeme tak vydržať aj ťažšie situácie. „Napríklad obdobia finančného nedostatku, vieme sa uskromniť, sme vďačnejší za to, čo máme, lebo objavujeme pravé hodnoty, ktoré pretrvajú, aj keď sa všetko naokolo rúca, a rozlíšiť to, čo je v živote naozaj podstatné – život, vzťahy, naša existencia a ľudská hodnota, ktorá nezávisí od toho, koľko toho máme, ale iba od toho, že žijeme a sme.“

NEDOBROVOĽNÉ ŽIVORENIE

Pritom sa môžeme pozastaviť nad situáciou u našich východných susedov. Už rok určitým nedobrovoľným spôsobom ľudia na Ukrajine prežívajú pôst.

Žijú v skromných podmienkach, musia si vystačiť s málom, sú plní strachu, neistého zajtrajška, ale aj bezmocnosti a pocitov krivdy nad nespravodlivosťou, ktorú zakúšajú. Do toho časté výpadky elektriky a tým spôsobený nedostatok tepla i poplachy a prelety stíhačiek...

Podľa psychologičky sa to dá vydržať aj dlhšiu dobu, avšak dlhodobé živorenie a traumatizácia bývajú ničivé.

„Človek dokáže nejako fungovať a vykonávať automatické činnosti potrebné na prežitie, ale stráca kontakt so sebou, odstrihne sa od svojho bolestného prežívania a pocitov a navonok môže pôsobiť neprítomne, apaticky, až chladne.“

Vysvetľuje, že je to obranná reakcia našej psychiky. Chráni nás, aby sme prežili. Preto aj keď sa niekedy môže zdať, že Ukrajinci za našu pomoc nie sú vďační, mali by sme podľa Lívie Johanovej pamätať na slová riaditeľa českej organizácie Člověk v tísni Karla Strachotu.

„Povedal, že očakávať od ľudí, ktorí prešli takými traumatickými zážitkami, ako je boj o svoj život či život blízkych, že budú prekypovať pozitívnymi emóciami vrátane vďačnosti, nie je namieste. Vyzval nás, aby sme boli vďační za možnosť im pomáhať a za to, že my nemusíme prechádzať takýmto utrpením.“

O svoju trošku sa podelili s prvými ukrajinskými utečencami aj obyvatelia maličkej obce Ptrukša na slovensko- -maďarsko-ukrajinskom pohraničí. Snímka: profimedia.sk

TRAUMY MENIA ČLOVEKA

Žiť v mieri, bezpečí a mať strechu nad hlavou či fungujúcu elektrinu pre mnohých ľudí na svete nie je samozrejmé. Ak však ohrozenie života, biedne životné podmienky a z toho chronický stres z dlhodobej biedy trvajú dlhšie, potlačené negatívne pocity telo pretvára do fyzických ťažkostí.

„Ťažká trauma môže spôsobiť aj zmeny v mozgu, rozvoj závažných psychických ochorení a zmeny v osobnosti človeka,“ dodáva psychologička.

Dopĺňa, že ťažko skúšaným ľuďom (nielen na Ukrajine) môže pomôcť viera v  zmysluplnosť, „že ich boj a ich život má zmysel. A, samozrejme, aj viera v Boha, aj keď je ľudské, že takéto okolnosti môžu priniesť do oblasti viery veľkú pochybnosť a hnev na Boha“.

Aj keď na niektoré situácie odpovede nemáme a nevieme, prečo sa dejú, „vždy je obrovskou psychickou oporou pre človeka, ak verí v to, že Boh je ten, ktorý pozná odpovede a je s nami, nikdy nás neopustí, pomôže nám prejsť ťažkou skúškou a po smrti nás prijme do svojej slávy“.