Skôr hovorme o záväzkoch ako o povinnosti

Akademik Jan Sokol patril k signatárom Charty 77 a k filozofii sa postupne približoval aj prostredníctvom štúdia biblistiky. Zaoberal sa hlavne filozofickou antropológiou a dejinami náboženstva.

V novoročnej diskusii v roku 2017 sa s kardinálom Dominikom Dukom, OP, spoločne zamýšľali nad rozmerom kresťanstva v súčasnosti.

Rovnako aj nad perspektívami, ktoré je nutné brať do úvahy, aby sa naša spoločnosť stále dokázala dotknúť vnútorných ľudských štruktúr a naďalej si zachovala kresťanské základy svojho fungovania.

 

Človek má možnosť voľby


Nedá mi nepriblížiť zopár postrehov z tejto debaty. Nádej, že naša societa bude naďalej čerpať z evanjeliových koreňov, podľa Jana Sokola je na mieste.

Avšak za predpokladu, že bude zdôrazňovať nielen práva, ale aj povinnosti človeka, respektíve záväzky, ktoré máme voči minulosti i budúcnosti. V tom totiž spočíva pravá sloboda.

Kardinál Duka označil profesora Sokola za milovníka Svätého písma, pričom sa obaja zhodli, že v jednotlivých biblických príbehoch okrem Pána Boha stretávame podstatného protagonistu udalostí a ním je človek.

Stvoriteľ ho sprevádza celými dejinami, zmenami kultúr či civilizačnými otrasmi, najmä však osobným životom.

Biblický Adam je i dnes do značnej miery naším zrkadlom. Aj on dostal autonómiu a v rámci nej práva, ale i záväzky.

No práve v nich zlyhal. A zdá sa, že tento scenár sa opakuje v dejinách ľudstva, ako aj v individuálnych životoch.
 

Odvaha k záväzku


Praotec Adam mal na výber. „Vybrať si znamená niečo si vziať, ale zároveň sa niečoho vzdať. To je základný princíp ľudskej slobody,“ naznačil v diskusii známy antropológ.

Čoraz viac ľudí má však problém s rozhodovaním. Niečo chcú z evanjelia a kresťanstva, niečo z východných náboženstiev, iné si vezmú z voľnomyšlienkárstva.

Podľa toho, ako im to v danej chvíli vyhovuje. V dôsledku toho vzniká zmätok a chaos v životnom nasmerovaní i ukotvení pevných postojov.

Filozof v rozhovore pokračoval: „Ľuďom chýba odvaha zaviazať sa k niečomu. Predstava záväzku je dnes veľmi nepopulárna a veľa ľudí si myslí, že sa bez toho zaobídu.

A pritom človek už pri svojom narodení získava záväzok. Záväzok zodpovednosti za život, ktorý dostal.“ Analogicky kresťan dostal dar viery a má byť jej učiteľom, to znamená pokračovateľom jej šírenia.

Súčasťou našich životov sú bezpochyby záväzky, ale práve to nás robí ľuďmi. Dôležitá je však odvaha. Nedisponujeme vedomosťou, čo sa udeje v budúcnosti, a práve preto potrebujeme odvahu.

A pražský prímas zdôraznil: „Tak ako naši rodičia v minulosti, i ja som bol dieťaťom ,vojny'; moji rodičia ma priviedli na svet, hoci existovala veľká neistota, nedostatok, ústrky a prenasledovanie. Mali odvahu. Aj preto by sme nemali hovoriť len o našich právach a zabúdať na povinnosti.“

A Jan Sokol dodal: „Základné právo, ktoré sa všade kladie na prvé miesto, je, že každý má právo na život. Ale ja radšej učím študentov, aby skôr používali vetu všetci ostatní majú právo na život. Ten každý nie som totiž iba ja, ale práve aj tí ostatní. A keď to budeme apriórne takto vnímať, aj náš život má väčšiu istotu zachovania.“

Skôr teda hovorme o záväzkoch ako o povinnosti a právach, v tom je pravá sloboda. Záväzok krstu nie je bremeno, ale napĺňa život a dáva mu zmysel.

Žiaľ, akosi sa to vytráca z myslí aj tých, ktorí si hovoria kresťania. A pritom my sme tu na svete práve preto, že generácie našich predkov to nebrali na ľahkú váhu.

Starať sa v materiálnom i duchovnom zmysle o to, čo príde po nás, je predsa samozrejmosť. A nezabudnime ešte, že sloboda jednotlivca sa začína rešpektovaním slobody druhých.