Skyva je kúsok dobra, kúsok človečiny

Ako ste sa dostali k spevu? Spievali ste rada odmalička?

Áno, je to tak, spievať som začala asi tesne potom, čo som sa naučila rozprávať. Keď sme boli malí, veľa nám doma spievala mamka, v niektorých najranejších spomienkach mi znejú jej uspávanky. Keď som trochu podrástla, spievali sme si spolu a pri varení alebo upratovaní bežne nôtili dvojhlasy.

Kto u vás objavil talent na spev či hudbu?

U nás bola hudba normálnou súčasťou života. Vyrastala som ešte v čase, keď sme odmala najprv počúvali kazety a potom rôzne cédečká, obaja starší bratia vedeli hrať na gitare, najstarší skladal a písal vlastné piesne... Smerujem k tomu, že naši rodičia prirodzene vycítili, že aj my mladší budeme mať nejaké hudobné vlohy. Čo sa aj potvrdilo, preto nás už v prvom alebo druhom ročníku na základnej škole zapísali aj na školu umeleckú.

Od hodín spevu ste plynulo prešli ku klavíru.

Ako malé dievča ma prijala do svojej triedy pani učiteľka Medviďová najskôr na spev. Ale po určitom čase sama navrhla, aby som sa začala venovať klavíru. Tento podnet dodnes vnímam ako jeden z najrozhodujúcejších momentov. Spätne sa totiž ukazuje, že venovať sa nástroju bolo v tom čase pre mňa oveľa užitočnejšie než hodiny spevu. A lepšiu pedagogičku som si nemohla ani priať, ani zaslúžiť – bola pre mňa veľkým darom, bez nej by som vôbec nebola tam, kde som.

Napriek talentu ste však nevyštudovali konzervatórium.

Je to pravda, nemám vyštudované konzervatórium. Navštevovala som gymnázium a vyštudovala som tlmočníctvo a prekladateľstvo so zameraním na ekonómiu a právo. Dnes by som si volila trochu inú cestu, ale nemôžem povedať, že by som niečo vyslovene ľutovala. Všetko, čo som sa v rôznych oblastiach a fázach života naučila, ma postupne priviedlo tam, kde som.

Piesne aj texty k nim si skladáte vyslovene sama?

Áno. V posledných rokoch som dostala pozvania aj do rôznych spoluprác, ktoré ma veľmi obohatili, alebo som sama podnietila určité umelecké stretnutia, kde má každý svoj jasný autorský podiel. Ale pokiaľ ide o tvorbu, ktorú predstavujem na koncertoch, poslucháčom ponúkam svoje autorské diela.

Ako vám napadlo umelecké meno Skyva?

Vyplynulo z jedného rozhovoru. Už si nepamätám konkrétne okolnosti, ale v jednej piesni som použila slovo „skyva“ a zhodli sme sa na tom, že by to bolo zaujímavé umelecké meno. Napokon, aj ja sa snažím ponúkať niečo dobré, pekné, voňavé, chutné. Niečo, čo človeka možno trochu posilní na jeho ceste. Tak ako sa skyva chleba objavuje v rozprávkach, kde sa ľudia prostredníctvom kúska chleba delia aj o kúsok dobra, kúsok človečiny... A bolo rozhodnuté.

Do akého žánru vás možno zaradiť?

Zvyknem vravieť, že ponúkam zhudobnené básne. Je to doposiaľ najtrefnejšie alebo najvernejšie pomenovanie toho, čo tvorím.

Kde čerpáte inšpiráciu na tvorbu?

Na rôznych miestach a v rôznych situáciách. Veľa z pozorovania a odhadovania ľudí, veľmi veľa z ticha, ale niekedy sú to čriepky prečítaných myšlienok, vypovedaných rozhovorov alebo záblesky spomienok, vôní...

Čo je skôr, text alebo hudba?

Vznikajú naraz. Na začiatku môže byť pár slov alebo krátka melodická linka, ale väčšinou sa práve tých pár slov vynorí už spolu s hudbou. Ťažko to presnejšie vyjadriť. Ide o čaro procesu tvorivej práce.

Ktorú z piesní máte najradšej?

Niektoré sú mi z rôznych dôvodov zvlášť blízke, no v plynutí času sa to aj prirodzene mení. Jedna z najmilších je mi Cesta domov.

Máte miesto, kde rada tvoríte?

Je to akékoľvek pokojné miesto s klavírom. Posledné roky teda skúšobňa. Nikoho neruším a ani nie som rušená a svoje nápady môžem hneď aj zaznamenávať.

Okrem piesní píšete aj básne. Nezvažovali ste ich vydať knižne?

Pred dvanástimi rokmi mi vyšla debutová a zatiaľ aj jediná zbierka Piatok a iné vyznania. Písať prvé serióznejšie kúsky som začala asi v treťom ročníku na gymnáziu. Spočítané ich nemám, ale materiálu by bolo dosť aj na dve ďalšie zbierky. Na to ale momentálne priestor nemám. Možno v budúcnosti.

Všetky texty sú o tom, čo cítite, prežívate?

Áno aj, ale nielen. Vychádzajú zvnútra, ale zďaleka nie sú len o tom, čo cítim. Je pravda, že rozmeru osobného prežívania sa v tvorbe nedá vyhnúť – vždy nás ovplyvňuje to, kým sme, čomu sa venujeme a kde sa pohybujeme. A ak autor chce byť autentický, nevyhnutne ponúka seba. Ale texty piesní i básne sú aj o mnohých iných skutočnostiach. Občas sa ma po koncertoch niekto spýta, či niektorá pieseň je o udalostiach z môjho života. Odpovedám, že nemôžem prezradiť všetko. A myslím to v dobrom. Ako autori hovoríme medzi riadkami aj o svojom súkromí. Zároveň disponujeme poetickou licenciou. Nikdy však nič nepotvrdzujem ani nevyvraciam a ani nedopĺňam. Lebo súkromie má ostať súkromím. A pre výpovednú hodnotu ponúknutých diel to ani nie je podstatné.

Máte za sebou jesenné koncertné turné. Kde sa vám najlepšie vystupuje?

Nemám konkrétne preferencie. Každý priestor prináša určité špecifikum aj výzvu. Rada ale koncertujem tam, kde sa stretnem s vnímavým publikom – to je rozhodujúci faktor.

Pamätáte sa ešte na svoje prvé vystúpenie?

Ak máte na mysli vystúpenie s vlastnou tvorbou, tak áno. Bolo to na imatrikulácii mladších spolužiakov na gymnáziu. Hrali a spievali sme spolu s Dominikou Gurbaľovou a mojím najstarším bratom. Bolo to stresujúce, ale čarovné.

Častým motívom vašich piesní je láska...

Láska a blízkosť sú vďačné motívy, pretože z nich vyviera mnoho ďalších skutočností, ktoré prežívame. Často sa ale dotýkam aj smrti či motívu nám všetkým prirodzenej ľudskosti. Rada sa vraciam k symbolike chleba a vody.

Na vašom albume Z exilu sa medzi viacerými interpretmi objavila aj Sima Magušinová, s ktorou ste naspievali dueto Piaty živel. Ako sa vám spolupracovalo?

Výborne! Sima je vzácna žena s čírym srdcom a veľmi autentická hudobníčka. To sú kvality, ktoré si na nej veľmi vážim. A zároveň je úplne normálna a vtipná. Oveľa, oveľa spontánnejšia než ja, čo prispelo k tomu, že na piesni a pri natáčaní klipu sa nám pracovalo fajn.

Čo je pre vás vo vašej tvorbe najdôležitejšie?

Zachovať si autentickosť v autorskej výpovedi i napriek rôznym tlakom. A najkrajší je pre mňa pohľad cez veľmi úzku štrbinu na čosi, čo nás presahuje. Aspoň tak sa cítim, keď sa stretávam s umením a niekedy aj keď tvorím. Nie všetko musí byť hneď pochopiteľné, niekedy stačí, že je to fascinujúce.

Tvoríte skôr spontánne, pocitovo?

Je to asi pol na pol. Piesne, ktoré pripravujem na nový album, vznikajú prevažne spontánne. Ale práca na hudbe do divadelných a rozhlasových hier musí byť o dosť systematickejšia – jednak sa zaväzujem odovzdať dielo do určitého termínu a zároveň tvorím na konkrétnu tému. Takže v takýchto spoluprácach už vstupujem do rozhovoru aj do predstavy režiséra, režisérky, kde nie všetko, čo ponúknem, ostane nezmenené. Často je to cesta kompromisov. Rukopis je teda autorský, ale cesta je trochu menej spontánna plus sleduje konkrétny zámer.

Ako prežívate Vianoce? Na čo sa najviac tešíte?

Vianoce trávim s najbližšou rodinou. Nikam necestujeme, takže myslím, že každý bude oddychovať doma. Nič výnimočné, veľmi pokojné. Práve na to sa ale asi najviac teším.

Rada počas sviatkov varíte a pečiete?

Varím celkom rada, ale málo a otvorene priznávam, že pečenie rada nemám. Nejaké základné veci ovládam, ale ešte som v pečení neobjavila zvláštnu pasiu.

Na čom si najradšej pochutnáte?

Z vianočných jedál je to rozhodne kapustnica.

Aký darček by vás potešil?

S pribúdajúcim vekom prichádza vedomie, že na isté dary, ktoré by nás najviac potešili, už nemáme nárok – prítomnosť tých, ktorí už nie sú s nami. Ale vždy ma poteší úprimné prianie požehnaných sviatkov alebo ozaj akákoľvek drobnosť od srdca. Mám jednu kamarátku, ktorá robí quilling a rôzne handmade vecičky, okrem iného aj vianočné ozdoby. Darčeky od nej sú malé umelecké dielka a veľmi si ich vážim, lebo viem, koľko času a trpezlivosti ju stáli.

Na čom teraz pracujete, čo chystáte najbližšie?

Momentálne pripravujem hudbu do dvoch inscenácií, jedna by mala mať premiéru v prvých mesiacoch budúceho roka, druhá v septembri. Rada by som tiež vydala nový album, len ešte neviem, aký bude jeho rozsah, pretože bude trochu iný oproti veciam, ktoré som ponúkla doteraz. Momentálne mám hotových či rozpracovaných asi päť piesní.