Slávenie, ktoré sa zrkadlí v každodennom živote

Ponúka sa pohľad, že sme pozvaní do niečoho, čo budovala neviditeľná Božia ruka celé generácie, v čom je veľa zápasov, obety a vernosti množstva ľudí, ktorí prešli životom viery v Cirkvi pred nami. Príkladom toho je aj slávenie Veľkej noci, ako niekoľko dní prebiehajúceho znamenia uprostred cirkevného roku.

Znamenia, od ktorého sa odvíja všetko ostatné a  premieta sa do nášho každodenného života v spoločenstve bratov a sestier. Znamenia, na ktorého počiatku je Boh a jeho pozvanie k spolupráci na vlastnej záchrane, k  spolupráci vo viere.

Znamenia, ktoré vyvrcholí Synom Božím, jeho vtelením, životom, službou a  napokon udalosťami v Jeruzaleme. Znamenia, ktoré sa následne sformovalo v živote a slávení Cirkvi, aby znova bolo každý rok nanovo prežívané ďalšími a ďalšími generáciami kresťanov.

MOJA PRVÁ VEĽKÁ NOC

Pamätám si na svoje prvé veľkonočné sviatky, na ktorých som sa zúčastnil. Bolo to v roku 1991 po mojom obrátení a pokuse začleniť sa do miestnej cirkvi a jej života. Bolo to v Rožňave.

S  novými priateľmi vo viere, blízkymi kostolu, som po prvýkrát hľadel ako na širokouhlý film, keď sa pred mojimi očami začala odvíjať posledná etapa Ježišovho života. Ježiša, v ktorého som nedávno uveril a dobre poznal z Písma.

Pamätám si dodnes, ako som bol každý deň počas veľkonočných sviatkov nanovo otrasený a ešte viac zamilovaný do evanjelia. Každý deň sviatkov bol iný, ale rovnako fascinujúci. Zrazu som videl inak aj priateľov, Cirkev, kostol, liturgiu.