Slávnostné zvítanie s Cirkvou

To, čo je najdôležitejšie, je túžba po Duchu Svätom, jeho daroch a charizmách a úprimné osobné rozhodnutie žiť s Ježišom ako svojím osobným Pánom a Spasiteľom,“ vysvetľuje sviatosť birmovania kňaz Branislav Kožuch, ktorý spolu so svojím tímom priniesol na Slovensko program Vyvolený, určený na prípravu birmovancov.

„Toto rozhodnutie pre Ježiša je totiž začiatkom osobného vzťahu s Bohom, a teda začiatkom osobnej viery. Nejde o dospelosť v štýle ,už mám pokoj‘ – ako keď niekto zmaturuje a povie ,už mám od učenia pokoj‘. Veď ani učenie nie je len záležitosť školy, ale celého života.“

UVEDOMELÁ VOĽBA

Často sa dáme zmiasť bežným ponímaním dospelosti, podľa čoho posudzujeme aj kresťanskú dospelosť. Birmovanie nie je dosiahnutím nového levelu, v ktorom dostaneme nové možnosti a schopnosti ako vo videohre. Je to uvedomelá voľba – nielen pre život s Kristom, ale aj pre žitie misijného poslania budovať Božie kráľovstvo.

Raz ju už za nás urobili naši rodičia, pri sviatosti krstu. Pri birmovaní je to na každom jednom z nás. Z tohto uhla pohľadu je potom „prijatím sviatosti birmovania zavŕšená kresťanská iniciácia“, dodáva Branislav Kožuch.

ZODPOVEDNOSŤ POSLANIA

Sviatosť birmovania však napriek tomu nie je ukončenie, ale začiatok. Z nášho rozhodnutia vyplýva zodpovednosť. Budeme si musieť položiť otázku, či sme prišli na svet bojovať, alebo sa iba hrať.  

S Branislavom Kožuchom súhlasí aj Jaroslava Pytelová, prekladateľka a spolutvorkyňa slovenskej verzie programu Vyvolený, ktorý má svoj pôvod v Amerike. „Tým, že mladý človek prijme sviatosť birmovania, považuje sa za zrelého veriaceho, ktorý by mal, ako sa píše v katechizme, šíriť a brániť vieru slovom i skutkom. Ale aj do tohto treba dorastať.“

SLÁVNOSTNÁ ROZLÚČKA

Pod tlakom zaužívaných obyčajov však často robíme toto rozhodnutie priľahko a jeho zmysel nám uniká. „Najväčšia chyba je prijímať sviatosť birmovania bez viery,“ konštatuje Branislav Kožuch a dodáva, že sa to, žiaľ, nedeje málokedy.

Jaroslava Pytelová zdôrazňuje, aký veľký význam má osobná túžba. „Ak je človek vnútorne nastavený len na formálne prijatie sviatosti birmovania, bez vnútorného očakávania, bez túžby vstúpiť do hlbšieho spoločenstva s Bohom, bez túžby po intímnejšom a dôvernejšom vzťahu s ním, stáva sa táto sviatosť len istou formalitou, slávnosťou, ba dokonca tým, čo pápež František nazýva slávnostná rozlúčka s Cirkvou.“

ZOZNAM VEDOMOSTÍ

Dôvodom tejto chyby je aj to, na čo občas kladieme až príliš veľký dôraz – mládeži sa ako podmienka na prijatie sviatosti predloží zoznam toho, čo treba vedieť. Je to vzorec, ktorý dôverne poznajú: Nauč sa niečo a dosiahneš dobrý výsledok, odflákni to a môžeš ísť domov... Nad iným významom sa potom už nezamýšľajú.

„Skúšanie z vedomostí z katechizmu by nemalo byť na prijatie sviatosti birmovania rozhodujúce kritérium.“ Podľa Branislava Kožucha je to síce potrebná, ale nie až taká dôležitá rovina, pretože ak upriamime pozornosť iba týmto smerom, pravá podstata nám unikne.

NOVÁ EVANJELIZÁCIA

Pravým základom by mala byť preto naša túžba po osobnom vzťahu s Bohom. Sústreďme sa na to a všetko ostatné príde ako najprirodzenejší výsledok tohto vzťahu. Hovorí o tom aj Jaroslava Pytelová. „A až potom, keď človek v hĺbke svojho vnútra spozná, že je bezhranične milovaný, je schopný vidieť to, čo mu Boh dáva, aké dary mu ponúka a aké nové obzory pred ním Pán otvára.“

V náboženstve sme boli vychovávaní, pre vieru sa rozhodujeme, pre ňu sa meníme. Takto znie učenie novej evanjelizácie, podľa ktorej sa v birmovancoch prebúdza živá viera.

„Pojem nová evanjelizácia zaviedol svätý Ján Pavol II. a vyjadril ním snahu a úsilie Cirkvi sprevádzať pokrstených katolíkov k osobnému obráteniu – z viery, ktorá je viac kultúrnou záležitosťou či generačnou tradíciou a zvykom, na vieru prežívanú ako osobný, úprimný vzťah,“ vysvetľuje Branislav Kožuch. „Ide vlastne o ohlasovanie evanjelia pokrsteným tak, ako sa ohlasuje evanjelium nepokrsteným.“

Sviatosť birmovania je rozhodnutie vydať sa na novú cestu, ktorá vedie až za ten najvzdialenejší horizont tohto sveta. Je to rozhodnutie, ktoré budeme robiť každý deň, ktorý na tejto zemi dostaneme, a ktoré bude s nami, keď ju opustíme. „A o tomto sviatosť birmovania je. O novom dobrodružstve s Bohom, do ktorého mladý človek práve vstupuje,“ hovorí Jaroslava Pytelová.