Sme povolaní k dokonalosti bez namýšľania

Niekedy počúvame: Ten má ale ego. Známy psychoanalytik Sigmund Freud (1856 - 1939) v rámci štruktúry osobnosti hovorí o takzvanom superegu. Je to časť človeka, ktorá sa u dieťaťa vyvíja v raných fázach života a mladistvom veku, pričom dôležitú rolu zohrávajú rodičia alebo iní preň významní dospelí.

Na jednej strane obsahuje obmedzenia a zákazy a na strane druhej pochvalu. Zákazy zlého správania by nevytvorili superego, ak by neboli samotným človekom zvnútornené (porov. Victor J. Drapela, Přehled teórií osobnosti, 2011)
 

Superego nie je pocit nadradenosti 

Superego podľa tohto konceptu môžeme definovať ako moralizujúcu silu osobnosti, založenú na princípe dokonalosti. Freud naznačil, že ľudia, u ktorých sa superego primerane nerozvinulo, mávajú skreslený pohľad na seba. Ani po veľkých mravných chybách nepociťujú vinu, prípadne len nepatrnú.

Posudzujú ľudí podľa slov druhých – podľa šablón vopred predkladaných a osobne neoverených informácií. V krajných prípadoch sa dokonca správajú antisociálne, až zločinne.

U iných superego zase dokáže tak ovládať osobnosť, až sa prejavuje chorobným perfekcionizmom, čo môže vyvolať mravnú úzkosť a v krajných prípadoch aj choroby.

Istá pani sa posťažovala: „Pravidelne sa na ulici alebo v obchode či pred kostolom stretávam so svojou známou, ktorá však pri možnom vzájomnom kontakte skloní alebo odvráti hlavu, prípadne sa tvári, že ma nevidí. Medzi nami nikdy nedošlo k nijakému konfliktu, skôr to vyzerá, akoby som nebola dosť hodná vymeniť si s ňou ani zdvorilostný pozdrav.“

V niektorých chvíľach na ceste životom stretávame ľudí, ktorí sa „cítia“ akosi nadradene voči iným. Hoci si to sami nepripúšťajú, už dávno stratili múdrosť života.

 

Aj v nepatrnom pohľade sa skrýva vzácny človek
 

V jednej rozprávke sa hovorí o princeznej, ktorá sa postavila pred zrkadlo. Miesto čakania na odpoveď na tradičnú otázku, kto je najkrajší na svete, zrealizovala repliku sama: „Či som najkrajšia princezná na svete, to dozaista neviem posúdiť, lebo všetky princezné nepoznám, ale čo viem určite, že som najkrajšia v tejto komnate, kedže som tu sama a navyše som najpôvabnejšia pre môjho otca kráľa.“

A rozprávkar dopovedal: „Bola to múdra princezná.“ My navyše dodávame: A so zdravým pohľadom na seba. Bez vedomého či podvedomého namýšľania si o vlastnej dokonalosti.

Dokonalosť je totiž tvorená maličkosťami a v ľudskom správaní sú to úsmevy, ústretové pohľady a prejavy solidarity. Niekedy sú dôležitejšie ako navonok prezentovaný altruizmus.

„Láskavosť totiž nespočíva v tom, že ľavou rukou poskytujeme maličkosti, ale v tom, že najväčšie veci dávame tak, ako by to boli maličkosti,“ pripomína Walter Benjamin (1892 - 1940), nemecký literárny kritik, filozof a sociálny kritik. 

A na duchovnej ceste nech nás inšpirujú slová, ktoré vyslovil španielsky teológ  Josemaría Escrivá de Balaguer (1902 - 1975): „Pomýlil si si cestu, ak pohŕdaš maličkosťami.“