Šok z koronavírusu môže zblížiť náboženstvá

Celosvetová pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 je skutočne veľkou ranou pre štáty, ekonomiku i obyčajných ľudí. Spôsobuje obete, museli sme ustúpiť od zabehnutého života a zrejme budeme musieť zmeniť aj náš doterajší životný štýl. Čo všetko a ako sa zmení, ukážu už nasledujúce mesiace.

Keď sa však na pandémiu pozrieme ako na príležitosť, ukáže sa nám v oveľa lepšom svetle. Máme možnosť prehodnotiť naše hodnoty, priority; môže to byť šanca zmeniť ekonomiku, školstvo, spôsob zamestnávania.

V oblasti viery je to výzva k jej prehĺbeniu a skutočnému obráteniu. Urobiť niečo s naším egoizmom. Je to skoro dokonalá možnosť konať skutky lásky, skutky milosrdenstva.

A vo veľkom meradle pre cirkvi a náboženstvá je to príležitosť priblížiť sa k sebe, prekonať predsudky, ideologické prekážky a zamerať sa na konkrétneho človeka. Epidémia rovnako zasahuje všetky Abrahámove deti, kresťanov, židov i moslimov.

Koronavírus tak prináša nové spoločné iniciatívy veriacich všetkých troch náboženstiev na Slovensku i vo svete. Aby som bol presný, náboženstvá sa nepripravujú na zlúčenie, ale azda to prinesie nový pohľad na blížneho iného vierovyznania. V našich očiach sa stane Božím dieťaťom a nie nepriateľom.

Evanjelické služby Božie v TV LUX
Uvediem jeden pozitívny príklad zo Slovenska. Kto by bol pred desiatimi rokmi povedal, že z kaplnky katolíckej televízie TV LUX bude vysielaný priamy prenos evanjelických služieb Božích? Myslím, že by sa nenašiel vôbec nikto. Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou na Kvetnú nedeľu 5. apríla, keď služby Božie viedol generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Ivan Eľko.

„Mimoriadny čas si vyžaduje mimoriadne prostriedky. K nim patrí aj ochota pomôcť, či byť nápomocný druhému aj v duchovnej oblasti,“ uviedol v tejto súvislosti pre Katolícke noviny programový riaditeľ TV LUX Jozef Kováčik.

Predsedníctvo ECAV hľadalo prostriedky, ako ponúknuť Božie slovo prostredníctvom médií. Oslovili TA3 a aj Televíziu Lux. Aktuálna hovorkyňa ECAV Jana Nunvářová totiž pracovala dlhé roky v štábe, ktorý pre TV LUX pripravoval spravodajstvo.

„Na prvý podnet, či by sme vedeli vyjsť v ústrety vo Veľkom týždni duchovným potrebám veriacich ECAV, nasledovala oficiálna žiadosť vedenia ECAV arcibiskupovi Stanislavovi Zvolenskému ako predsedovi KBS. On túto žiadosť predostrel všetkým ostatným otcom biskupom, členom KBS. Po súhlasnom stanovisku TV LUX poskytla priestory vlastnej kaplnky a vysielacie kapacity na konanie bohoslužby na Kvetnú nedeľu. Všetko prebehlo v absolútnej korektnosti a pri vzájomnom rešpekte,“ vysvetlil celý proces Jozef Kováčik.

Aké boli reakcie veriacich? Tak programový riaditeľ TV LUX, ako aj hovorkyňa ECAV sa zhodli, že vo väčšine prípadov boli pozitívne.

„Všetci traja biskupi boli za túto možnosť veľmi vďační. Už vtedy bolo vysielanie služieb Božích na internete samozrejmosťou, ale uvedomovali sme si, že internet nemá každý. Preto bola najmä staršia generácia cieľovou skupinou tohto prenosu a reakcie vo všeobecnosti boli veľmi príjemné a plné vďačnosti,“ uviedla pre Katolícke noviny hovorkyňa Jana Nunvářová.

Jozef Kováčik dodal, že preňho osobne to bola pekná duchovná skúsenosť. „Aj na tomto kroku vidieť, že náročné životné situácie dokážu zblížiť tých, ktorých cieľom je privádzať ľudí k Bohu a duchovnému životu,“ dodal.

Toto gesto, ktoré bolo i prejavom spoločnej viery, malo aj svoje pokračovanie zo strany ECAV.

„Presne v tom istom čase, ako sme vybavovali vysielanie v TV LUX, sme si uvedomili, že štvrtá najväčšia cirkev na Slovensku - Reformovaná kresťanská cirkev nemá v mesiaci apríl žiadny televízny ani rozhlasový prenos. Podobne ako sme my zažili pekné gesto od TV LUX, sme i my ponúkli jeden svoj rozhlasový vysielací čas bratom reformovaným. Ekuména nabrala v tomto zvláštnom období naozaj nezištné a vrúcne rozmery,“ uviedla na záver hovorkyňa ECAV Jana Nunvářová.

Čas návratu ku koreňom viery
Nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete sa dejú veci, ktoré prekračujú zabehané stereotypy a aspoň čiastočne búrajú niektoré múry.

V Anglicku sa uskutočnilo bezprecedentné virtuálne stretnutie náboženských vodcov. V rozhovore trvajúcom viac ako 20 minút kardinál Vincent Nichols, hlavný rabín Ephraim Mirvis a anglikánsky arcibiskup z Canterbury Justin Welby sa podelili o úvahy na tému epidémie.

Spoločnou myšlienkou, ktorá zaznela počas tejto nezvyčajnej konverzácie, bolo, že je tu čas vrátiť sa ku koreňom viery a vidieť spoločný dom ako Boží chrám. Ako povedal kardinál Nichols, otázka Božej prítomnosti v súvislosti s pandémiou musí byť zodpovedaná otázkou, ako by som mal zmeniť svoj život, k akej zmene som povolaný.

„Tvárou v tvár uzavretým chrámom sa rast vo viere teraz uskutočňuje v rodine a uprostred tých, s ktorými žijeme. Súčasná situácia nás učí prehlbovať náš vzťah s Bohom; zakoreniť sa v osobnej modlitbe. Učí, že hoci sme teraz fyzicky oddelení, zjednocuje nás veľké puto spoločenstva Ducha Svätého. Toto je pozitívna stránka tohto bolestivého obdobia,“ poznamenal kardinál Nichols a dodal, že je ohromený kreativitou na internete, pokiaľ ide o vzájomnú pomoc v modlitbe.

Hlavný rabín Veľkej Británie Ephraim Mirvis zase poukázal na zvýšenie porozumenia zmyslu pre modlitbu, „ktorá bola chápaná ako predpísaný skutok alebo rituál v synagóge. Teraz začala mať modlitba hodnotu pre seba samu“. V súvislosti s zatvorenými domami modlitby, ktoré boli v centre života viery, rabín Mirvis zdôraznil potrebu predefinovať pojem spoločenstvo. Ako povedal, „každý dom veriacich by sa teraz mal stať Božím domom“.

Anglikánsky arcibiskup z Canterbury Justin Welby poukázal aj na duchovný význam domov, v ktorých sa stretávali prvé kresťanské spoločenstvá. Vodca Anglikánskej cirkvi zdôraznil, že kresťania sa môžu veľa naučiť od židovskej komunity, kde sa oslavy šabatu začínajú doma s jedlom pre celú rodinu.

Keď hovoril o definícii Cirkvi, poznamenal, že mnohí kresťania si ju predstavujú ako nejakú budovu. „V tejto situácii môžeme opätovne získať povedomie, že Cirkev je Božím ľudom bez ohľadu na to, či vlastní nejakú nádhernú budovu,“ povedal arcibiskup Welby.

Nová kapitola spolupráce s moslimským svetom?
Strach a nebezpečenstvo vírusu sú silnejšie ako medzináboženské diskusie. Vo štvrtok 26. marca sa v Jeruzaleme modlili za skončenie pandémie koronavírusu komunity troch monoteistických náboženstiev, ktoré sa hlásia k patriarchovi Abrahámovi. Židia, kresťania a moslimovia predniesli svoje modlitby samostatne na verejných miestach mesta. Katolícka komunita sa zjednotila v modlitbe pred miestnym magistrátom za účasti kustóda Svätej zeme, pátra Francesca Pattona OFM.

A z moslimského sveta prichádzajú aj ďalšie hlasy ich významných predstaviteľov. Rímskemu biskupovi napísal list ajatolláh Alireza Arafi, rektor Medzinárodnej univerzity Al Mustafa v iránskom Komme, ktorá je významnou šiítskou teologickou fakultou na tomto pútnickom mieste. Vyjadril v ňom vďaku pápežovi Františkovi za starostlivosť o chudobných a núdznych ľudí v čase pandémie a navrhol posilnenie spolupráce a výmenu skúseností s katolíckymi inštitúciami, aby sa tak „utváralo spoločenstvo nebeských náboženstiev v službe ľudstvu“.

Alireza Arafi napísal list v mene všetkých profesorov svojej prestížnej akademickej obce, ale jeho obsah nie je vôbec formálny či zdvorilostný. Islamskí profesori vyjadrujú „vďačnosť pápežovi a všetkým, ktorým v tejto chvíli ležia na srdci slabí a chudobní ľudia.“

Šiítsky ajatolláh v liste Svätému Otcovi, ktorý zverejnila vatikánska misijná agentúra Fides, s hrdosťou opisuje prejavy medziľudskej solidarity a dobrovoľnej mobilizácie, ktorých je v týchto dňoch Iránska republika svedkom, a nabáda k novej kapitole v spolupráci s katolíckymi inštitúciami v oblasti vedy, kultúry a vzájomnej podpory, aby sa tak utváralo „spoločenstvo zjavených náboženstiev v službe ľudstvu“.

Bez protestov extrémistov
Veľmi zaujímavý list zverejnila misijná tlačová agentúra AsiaNews. Jeho autorom je imám francúzskeho mesta Nimes Hocine Drouiche, podpredseda rady imámov Francúzska. Poukazuje na to, že extrémisti v prítomnosti vírusu mlčia, a rovnako aj na to, že zrazu sú mestá a štvrte v moslimských krajinách vzorovo čisté.

„Mnoho ľudí koná pokánie, ale nie preto, aby sa delili o lásku a vieru, ale zo strachu pred Pánovým trestom. Samotní imámi používajú vírus na vystrašenie mladých ľudí. Namiesto toho, aby sme kultivovali kultúru Pánovej lásky v našich srdciach, opakujeme tie isté chyby, ktoré nám počas mnohých storočí tak ublížili. Zrazu sa vírus stal najlepším imámom moslimských spoločností!“

Imám mesta Nimes uvádza jeden prekvapujúci fakt ohľadom spolunažívania s kresťanmi a židmi: „Niekoľko dní sa moslimovia, kresťania a židia spoločne i individuálne modlili za zastavenie šírenia nákazy bez protestov extrémistov, pričom všetci sa obracali na toho istého Boha a všetci sa obávali toho istého nebezpečenstva. Aké to je prekvapujúce? Ako prvý raz zisťujeme, že sme si skutočne podobní. Nikto nie je lepší ako ten druhý!“

Poukazuje tiež na to, že moslimovia a kresťania v moslimských krajinách i mimo nich vďaka vírusu zabudli na rozdiely. „Od začiatku krízy sa v týchto krajinách znásobili spoločné humanitárne akcie. Vo francúzskych štvrtiach a na predmestiach niekoľko francúzskych kresťanských združení zásobilo tisíce moslimských rodín v núdzi potravinami a hygienickými potrebami.“

Imám Nimes Hocine Drouiche svoj list uzatvára, že šok z koronavírusu, napriek škodám, by „mohol byť v islame užitočný pre väčšiu humanizáciu a ľudské bratstvo na tomto svete“.

Udalosti, ktoré som spomenul v článku sú iba malé kamienky veľkej mozaiky. Stoja však za to, aby sme sa pri nich pristavili a dôsledne sa nad nimi zamysleli. Slová niektorých predstaviteľov náboženstiev sú silné a významné. No bez koronavírusu by zanikli v hluku alebo by vôbec nezazneli. A toto je určite pozitívny dôsledok pandémie.