Spor apetencie a averzie je riešiteľný

Mnohé vnútorné protirečenia ovládajú súčasného človeka. Potvrdzujú to aj kontradikcie neveriacich v existenciu Boha. Okrem iného sú aj dôsledkom nedoriešeného problému konfliktu túžby a odporu, no najmä nevôle priznať si vlastné obmedzenia. Boh je však v našich životoch podstatný a bytostný. 
Peter Slovák 08.03.2021
Spor apetencie a averzie je riešiteľný

Ilustračná snímka: Peter Slovák

„Keby som mohol len raz uvidieť Boha, prípadne ho jedenkrát počuť, potom by som bol veriaci,“ počujeme nezriedka z úst ľudí.
 

Online impulz
 

Kolínsky pomocný diecézny biskup Ansgar Puff vo svojich online denných impulzoch vysvetľuje: „Argument, že ho nepočujeme, znie komicky. Boh nehovorí nemecky, anglicky či arabsky, ale hovorí rečou srdca.

Keď napríklad stretnem človeka v núdzi, jasne počujem: ,Pomôž mu!‘ Keď si vychutnávam teplé lúče slnka, začujem: ,Nádherné, však, to som urobil ja.‘

A keď prijmem Oltárnu sviatosť, zreteľne načúvam: ,Cítiš, že som tu teraz s tebou?‘

Áno, počas dňa Boh často hovorí k nám. Samozrejme, že zostáva neviditeľný. No všimnime si, koľkým všedným veciam dokážeme uveriť, hoci ich nevidíme a nepočujeme.

Fungovaniu satelitov, mobilu, rádiovým vlnám, wifi signálu a mnohým iným samozrejmostiam súčasnosti. Hoci ich nevidíme, sú pri nás a vieme o nich.

Vzduch tiež nevidíme, a predsa si uvedomujeme, že bez neho by sme nedokázali dýchať. Objaviť Boha je vec srdca.

Tak to naznačil aj spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry slovami: ,Správne vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné,‘“ naznačuje antagonizmus poznania mnohých súčasníkov biskup Puff.

 

Vnútorný rozpor
 

Kde niet túžby po poznaní, tam nastupuje odpor. Exponuje sa tak vnútorný konflikt typu apetencia verzus averzia.

Konflikt vzniká vytvorením vzťahu k objektu, ktorý je súčasne príťažlivý i odpudivý. Podobne ako môže byť vec krásna a praktická, ale zároveň veľmi drahá (porov. Nakonečný, Obecná psychologie, 2016).
 
Ide o zákonitosť, ktorá sa môže dostaviť u kohokoľvek. Naznačuje to aj emeritný pápež Benedikt XVI.: „Vieru ateistov, že Boh nejestvuje, sprevádzajú také isté pochybnosti ako našu vieru. Kto by chcel utiecť pred neistotou vo viere, zažil by rovnakú neistotu v ateizme.“

Tieto rozpory by však nemali prerásť do disharmónie prežívania, ktorú tento nesúlad prezentuje.

Veľa vieme, no i tak sme nespokojní. Máme nadbytok materiálnych dobier, a predsa sa cítime hladní. Nezmieriteľné protirečenia sú príznačné pre človeka zo začiatku tretieho milénia.

Kolízia duchovného a hmotného sveta oberá človeka o lásku. Nemecký sociálny psychológ a psychoanalytik Erich Fromm (1900 – 1980) zdôraznil:  „Láska je akt viery, a kto je slabý vo viere, je slabý aj v láske.“

Odborníci naznačujú, ako na rozpor apetencie a averzie sú veľmi tesne napojené takzvané ego-vzťažné konflikty.

Prostredníctvom nich človek hľadá mieru ospravedlnenia pre svoje myslenie a konanie. Bez ohľadu na potrebu hľadania pravdy si zdôvodní čokoľvek.

Dá sa vôbec vyriešiť nesúlad túžby poznať a neochoty prijať ľudské hranice?

Príležitosť tu je. Objavovaním jednoduchých udalostí v našich životoch, do ktorých bezprecedentne itervenoval Boh.

Tiež sebaprijatím, v ktorom zreteľne priznáme, že nemusíme všetko zvládnuť a všetkému porozumieť. To nám daruje pokoj.

A nakoniec vyslovením potreby mať niekoho, kto bude stáť pri nás. Nebojme sa o to požiadať.

„Nestrácajme čas hľadaním mimoriadnych zážitkov. Žime životom čistej viery, deň za dňom si plňme povinnosti s mimoriadnou láskou a oddanosťou“ - slová sv. Matky Terezy boli jej životnou indíciou, že dokazovať druhým existenciu Boha nemusí. Stačí ju len potvrdiť životom.