Sprevádzaný aj druhým anjelom

Keď ako dvadsaťročný zložil prvé rehoľné sľuby, odišiel do Krakova, kde ho poľskí bratia učili šiť františkánske habity. Po polroku sa vrátil na Slovensko. Bol veľmi unavený a začal žltnúť.

Absolvoval rôzne vyšetrenia. Diagnostikovali mu autoimunitnú hepatitídu, bojoval s ňou ďalších dvadsaťšesť rokov. Užíval lieky, vyskúšal aj bylinnú liečbu. Po prekonaní kovidu v januári 2022 už nebolo iné riešenie ako transplantácia pečene. Absolvoval ju v júli 2022.

„Som tri roky po transplantácii, všetky kontroly doteraz dopadli dobre. Môj organizmus prijal darovaný orgán, vďaka čomu môžem žiť normálny život,“ hovorí brat Tomáš.

UPRAVENÝ PROGRAM

Keď sa prebral po transplantácii, bol vo zvláštnej eufórii. „Bol som nabudený a plný optimizmu. No keď som sa vrátil do kláštora a mal som prechádzať všetkými chodbami a schodmi, prešiel som z eufórie do reality. Zistil som, že môj organizmus sa musí dávať dohromady pomaly. Stále mám upravený program, aby som mohol bez väčších prestávok fungovať celý deň.“

V  prešovskom kláštore je od roku 2006. Hoci sa snažil, aby choroba nepoznačila jeho službu, musel sa vyrovnať aj s náročnými chvíľami.

„Hovoril som si, že mám panskú chorobu, lebo ma nič nebolelo. Trápila ma nespavosť a zmena nálad. V tichu a samote som viedol dialóg s Bohom a uvažoval o budúcnosti. V období pred transplantáciou som už nezvládal svoju prácu, bolo to pre mňa náročné fyzicky aj psychicky. Moja ochota sa miešala s únavou a nervozitou. Prežíval som napätie, že chcem, ale nevládzem.“

DARCA A JEHO PRÍBUZNÍ

Dodnes si pamätá, ako sa pred tromi rokmi vracal z  kontroly v Banskej Bystrici. V polovici cesty mu zazvonil telefón. „Volal môj ošetrujúci lekár, aby som sa vrátil, lebo našli vhodného darcu.“