Stačí si byť navzájom blízko (anketa)
Snímka: Erika Litváková
JURAJ TÓTH, astronóm
Odpoveď manžela a otca na otázku, na čo sa počas Vianoc najviac teším, bude mierne iná ako odpoveď veriaceho vedca. Ale v oboch prípadoch sa na túto časť roka teším. Je to svetlý moment v období, keď sú tmavšie a chladnejšie dni a slnko svieti najkratšie v roku na severnú hemisféru našej planéty. Teším sa na rodinnú atmosféru, kde sa slávi nielen vonkajšími vecami, ako sú darčeky, stromček, slávnostné jedlo, ale vnútornou atmosférou preniknutou vďačnosťou a radosťou z toho, že Stvoriteľ nás nenechal samých a stal sa jedným z nás – slabým Dieťaťom, závislým od lásky a pomoci svojej matky a otca. A ako astronóma a astrofyzika ma fascinuje, že sa zaujíma a bytostne preniká taký malý, až bezvýznamný svet vo vesmíre a nasadol s nami do kozmickej lode zvanej zem. A že túto životom prekypujúcu planétu ďalej evolučne pretvára zvnútra ľudských duší do svojho cieľa.
Snímka: Michaela Eliáš
ZUZANA EPERJEŠIOVÁ, speváčka
Posledné roky si čoraz bytostnejšie uvedomujem, že na pokojné Vianoce netreba veľa. Možno skôr menej. Menej dôrazu na nepodstatné veci, menej zhonu, nervozity, menej prehnaného očakávania. A že len stačí byť si navzájom blízko, mať otvorené oči, uši a srdce pre prítomnosť. Tá totiž dokáže naplniť vnútro radosťou a prevoňať ho nebom. Veď to sa udialo aj v chudobnej jaskyni kdesi za Betlehemom... Prišlo Dieťa a nič iné v tej chvíli nebolo podstatné. Ani neprajnosť, ani nepohodlie, dokonca ani nasledujúce ráno. Len pokojná prítomná radosť. To považujem za predzvesť dokonalej radosti a vôbec večnosti. O takú radosť sa snažím a takú ju aj prajem ostatným.
Snímka: Erika Litváková
PETER JANKŮ, pesničkár
Počas vianočných sviatkov pred siedmimi rokmi došlo k môjmu obráteniu a tento okamih znamenal v mojom živote nový začiatok. Začínal sa vtedy aj Rok Božieho milosrdenstva a ja sa cítim tak trochu jeho ovocím. Odvtedy Vianoce prežívam úplne inak ako predtým – duchovnejšie a s odhodlaním prehĺbiť svoj vzťah s Ježišom, ktorému môžem ustlať pomyselnou slamou pokory aj v mojom srdci. Aby sa do mňa opätovne narodil a ja aby som počas roka mohol rásť spolu s ním, ako súčasť jeho mystického tela. To všetko, čo sa udialo, obrátilo moje priority a postavilo na prvé miesto vzťah k Bohu a k mojej rodine. A rodina, tá moja, ale aj tá širšia, je aj miestom, s ktorým sa mi Vianoce a ich slávenie rovnako nezameniteľne spájajú.
Snímka: Ján Lauko
JÁN ŠTEFANEC, SVD, kňaz
Spoločnosti Božieho Slova Radosť z príchodu Dieťaťa Ježiš slávime v našich rodinách v povznesenej nálade, po skončení štvortýždňovej prípravy počas Adventu. A hoci sa nám neraz zdá, že sa Vianoce končia Narodením Pána, veľmi dobre vieme, že celé Adventné obdobie je čas, keď sa môžeme dobre pripraviť na prijatie najväčšieho daru v podobe nášho Pána a Spasiteľa. A tiež na obdarovanie našich najbližších. Tu je dôvod obdarovávania počas vianočnej noci. Každá rodina má svoj vlastný rituál slávenia štedrej večere a Vianoc. Každý jej člen môže prispieť k sláveniu svojím dielom, a tak spolu vytvoriť spoločenstvo stola, bohaté na rozličné detaily. Aj vďaka nim sa dá prispieť k pokoju a radosti zo stretania a vzájomného obdarovávania. Využime túto príležitosť. Zaujímajme sa o tých, ktorých chceme obdarovať. Rezervujme si dosť času na vyhľadanie najlepšieho a najvhodnejšieho darčeka pre nich. Aby tak radosť s pokojom prevládli nad nervozitou a podráždenosťou, ktorá býva spôsobená práve nedostatočným dôrazom na prípravu slávenia takých krásnych sviatkov. Na bohatý význam, ktorý majú.
Snímka: Erika Litváková
DOROTA SADOVSKÁ, výtvarníčka
Vianoce trvajú dlhšie ako len zopár sviatočných dní s vôňou škorice a roztápajúceho sa parafínu. Adventné týždne predtým ukrývajú narastajúcu príchuť Vianoc. Nuž patria k nim – asi už neoddeliteľne – aj chvíle stresov, pocit, že nestíham, že nie je všetko ideálne, bezproblémové... No zároveň s blížiacim sa dátumom 24. decembra si postupne uvedomujem, ako je to aj takto dobré: neukončené, nedokonalé, ale ľudské. Asi preto ma v tomto čase najviac tešia stretania. Napríklad v najužšej rodine každý večer. Nedávno pri jednej takejto spoločnej večeri vyšlo najavo, že aj osobné, ale podelené starosti majú neočakávaný potenciál stať sa zdrojom oslobodzujúceho rodinného humoru. Áno, s pribúdajúcou tmou túžim viac po blízkosti a stretnutí v radosti. A také, dúfam, budú naše aj vaše sviatočné dni.
Snímka: Erika Litváková
NORBERT PŠENČÍK, kňaz, provinciál kapucínov na Slovensku
Teším sa na celú atmosféru Vianoc aj s neodmysliteľnou vôňou ihličia, kapustnice či vyprážaného kapra. Vianoce ma vždy vrátia do nostalgie môjho detstva. Prvé ozajstné kanady (hokejové korčule) pod stromčekom, praskanie platne s koledami Karla Gotta, ale i čistenie figúrok do betlehema, s ockovým opisom celého vianočného príbehu. Raz som počul peknú kázeň o vianočnej atmosfére, ktorej čaro a pokoj znásobí, keď upustíme od toho, aby bolo všetko iba podľa našich predstáv. Tak ako to „nevyšlo“ ani svätému Jozefovi s Máriou, aj my sme pozvaní zľaviť z nárokov na seba i tých okolo nás. Výsledok sa dostaví hneď a je zaručený.
Snímka: archív –ML–
MICHAL LIBANT, vedúci väzenského spoločenstva Dismas
Možno by som mal použiť slová ako pokoj, láska, rodina. A je to určite pravda a sú to krásne slová, ktoré všetkým od srdca želám. Moje skúsenosti mi však ukazujú, že práve tento krásny čas je intenzívnejšie potrebné venovať tým, ktorí sú sami, smutní a opustení. Vo väzniciach, ktorým sa prioritne venujem, sú práve takíto odsúdení. Preto každému z nich posielame anjelský list od detí z našich rodín. Deti dostanú mená odsúdených a 40 dní (až do Vianoc) sa každé jedno dieťa modlí za jedného konkrétneho odsúdeného. Tento rok posielame takto pozdrav 549 odsúdeným. Druhý list dostanú z americkej cirkevnej školy a tretiu obálku z detských domovov. Spomeniem len jednu reakciu z minulého roka: „Čítam a plačem aj viackrát za deň, je to pre nás neskutočný a nezaslúžený dar.“ Takže odpoveď na otázku, ako prežiť pekné a pokojné sviatky, pre mňa je vyčariť druhým úsmev na tvári a dať im pocit, že nie sú sami.
Snímka: Erika Litváková
VILIAM DOBIÁŠ, lekár záchranár
Narodenie Ježiša by sme mali brať ako narodenie vlastného dieťaťa. Príde nielen medzi nás, ale konkrétne k nám, do každej rodiny. Nie ako dieťa od susedov, ale ako adresný, osobný prísľub spasenia, posol lásky. Všetku lásku a nehu k narodenému dieťaťu musíme rozšíriť na jeho rodičov, na nás, ktorí sme Ježišova rodina. Rodičia po narodení dieťaťa chcú objať od radosti celý svet, každý, kto sa cíti účastný tejto udalosti, má konať rovnako. Vianoce sú dni spolupatričnosti, darovania, radosti, pokoja. Dni rozžiarených detských očí, spokojnej rodiny, najbližších. Vône domova, ihličia, vanilky. Tak si to pamätáme z detstva, ponúknime to so všetkými tradíciami pri štedrej večeri.