Starobylá, no takmer celá nová

Druhá najväčšia rímska bazilika je postavená asi dva kilometre od Porta San Paolo – mestskej brány sv. Pavla. Na rozdiel od ostatných pápežských bazilík sa pred ňou nachádza krásne nádvorie s bielym stĺporadím, palmami a dokonale zastrihnutým živým plotom. Pozlátená mozaika na fasáde pri západe slnka nadobúda zvláštne, krásne svetlo.

HROB SVÄTÉHO PAVLA

Pred bazilikou víta návštevníkov veľká socha sv. Pavla z kararského mramoru. Giuseppe Obici stvárnil v 19. storočí svätca s kapucňou na hlave, dlhou bradou, knihou a mečom.

Traduje sa, že Pavlov učeník sv. Timotej ho tam pochoval neďaleko miesta, kde ho sťali – dnešné opátstvo Tre Fontane. Zákaz, ktorý v roku 257 uvalil cisár Valerián na kresťanov – konať zhromaždenia a chodiť na cintoríny – , vyústil do rozvážneho presunu tiel apoštolov Petra a Pavla do katakomb svätého Šebastiána, kde zostali pravdepodobne až do čias cisára Konštantína, ktorý udelil slobodu vyznávať kresťanstvo.

Vtedy sa telá dvoch apoštolov vrátili do svojich hrobiek. Cisár Konštantín dal potom na návrh pápeža Silvestra postaviť na Pavlovom hrobe baziliku, ktorú inaugurovali 18. novembra 324. Hrob svätého Pavla sa nachádza priamo v strede monumentálnej lode s bohatou zlatou výzdobou, pod triumfálnym oblúkom.

HROZIVÝ POŽIAR

Baziliku sv. Pavla za hradbami zdevastoval požiar v noci z 15. na 16. júla 1823 spôsobený neopatrnosťou niektorých tesárov, ktorí opravovali strechu. Z honosnej stavby zostala len priečna loď, víťazný oblúk, časť starobylého priečelia a krížová chodba. Poškodenie bolo také vážne, že padol aj návrh zbúrať to málo, čo zostalo, a postaviť baziliku od základov.

No Pápež Lev XII. sa rozhodol zachovať zachránené. Keď že však nedokázal uhradiť obrovské náklady na opravu, požiadal svet o ekonomickú pomoc. Prichádzali finančné dary, ale aj užitočné vzácne materiály na rekonštrukciu – napríklad egyptský vicekráľ venoval alabastrové stĺpy, ruský cár Mikuláš I. drahocenné malachity a lazurity na svätostánok.

BYZANTSKÁ BRÁNA

Práce na obnove prebiehali pomerne rýchlo, takže 10. decembra 1854 bola Bazilika sv. Pavla za hradbami znovu posvätená za prítomnosti 50 kardinálov, 40 arcibiskupov a 97 biskupov. Ich mená sú vytesané do mramorových tabuliek v apside baziliky.

Pri pohľade na brány priečelia sa vpravo nachádza brána, ktorá je, hoci poškodená požiarom, jedna z najzaujímavejších pamiatok byzantského umenia 11. storočia. Svätá brána sa otvára iba pri príležitosti jubilejného roka. Každé z dvoch krídel brány je pozdĺžne rozdelené na tri pásy a každý na deväť panelov. Spolu 54 pozlátených panelov zobrazuje postavy a výjavy z Nového a Starého zákona, doplnené vysvetľujúcimi nápismi.

PORTRÉTY PÁPEŽOV

Pri vstupe do baziliky zaujmú portréty 266 pápežov po celom obvode baziliky, ako nasledovali jeden za druhým od čias sv. Petra až po súčasného pápeža Františka. Portréty v medailónoch sa začínajú od hlavného oltára a ako rám pokračujú vo vlyse okolo celého vnútorného priestoru kostola.

Po celom obvode baziliky sa na vás pozerá 266 portrétov doterajších pápežov.

Portrét pápeža Františka je ako jediný osvetlený, na znak jeho súčasnej úlohy hlavy Cirkvi. Niektoré legendy hovoria, že keď už nebude miesto na nové obrazy pápežov, príde koniec sveta a Cirkvi. Ide iba o povery, ale i tak sa netreba báť, pretože v bazilike je miesta ešte stále dosť.

SVÄTÁ BRIGITA A ZÁZRAČNÝ KRÍŽ

Svätá Brigita opustila v Jubilejnom roku 1350 Švédsko a vydala sa na púť do Ríma, aby od pápeža získala schválenie pravidiel rehole, ktorú chcela založiť. Počas púte sa išla modliť za schválenie novej reguly pred kríž, pričom upadla do extázy. Kristus na kríži k nej otočil svoju tvár a povzbudil ju dokončiť, čo si predsavzala.

Dnes sa tento krásny drevený kríž od Pietra Cavalliniho nachádza v jednej zo štyroch kaplniek Baziliky sv. Pavla za hradbami – v  Kaplnke Najsvätejšej sviatosti vľavo vzadu za oltárom. Vedľa nej je na jednej strane socha svätej Brigity na pamiatku zázračnej udalosti.