Šťastie nehľadajme, ale konajme
Definíciu šťastia v optike duševných procesov chápeme u človeka v prepojení na stav spokojnosti so svojím životom. Šťastie je vyjadrené blahom, ktoré pociťujeme ako radosť, pohodu, vyrovnanosť, povznesenie. Ide o stav, ktorý zodpovedá najznačnejšej vnútornej spokojnosti s podmienkami vlastného bytia, pochopenia zmyslu života a uskutočneniu ľudského poslania.
Ilustračná snímka: Peter Slovák
Možno skôr narodení poznajú čiernobiely film z roku 1938 Škola, základ života, v ktorom na hodine literatúry študenti so svojím učiteľom rozoberajú slová básnika o šťastí. Básnik sa pýta: „Čo vlastne šťastie je?“ Šťastie je podľa neho iba zlatá muška. Aké pravdivé sú tieto slová.
U človeka pocit šťastia trvá skutočne krátko. Podobne ako čas letných nocí v júli a auguste, keď môžeme zahliadnuť svetlušku svätojánsku. Každý ho hľadá, túži po ňom, ale často nevie, či už ho získal.
Nie je šťastie ako šťastie
Ako je to teda? Podľa najnovšej výskumnej správy Gallupovho inštitútu World Happiness Report 2020 sú najšťastnejší obyvatelia škandinávskych krajín a víťazstvo si tento rok vyslúžilo Fínsko. Slováci sa v rámci hodnotenia umiestnili na 38. mieste. Na diskusiu však je, aké kritériá výskumníci zvolili na definíciu šťastia.
Pri hlbšej analýze zistíme, že zásadnými kritériami boli sociálno-ekonomické parametre. Kvalitné zdravotníctvo, školstvo či sociálny systém však nemusia vždy stačiť pre pokoj srdca jednotlivca. Svedčia o tom štatistiky nárastu suicidálnych činov práve v krajinách na severe Európy, respektíve všeobecne vo vyspelej západnej civilizácii.
Preto sa u respondentov pri skúmaní šťastia ukazuje oveľa dôležitejšie zamerať sa na objavený zmysel ich života a ľudského poslania na zemi. To je pre trvalé šťastie podstatnejšie.
Totiž ak nám vyprchá a stratí sa svetielko sociálno-ekonomických istôt „letnej noci“, čo urobíme potom? Poznáme odpoveď? Niekto dokáže byť šťastný s málom a inému by nestačilo ani niekoľko vriec zlatých dukátov. Fakt, ktorý dobre poznáme.
Šťastie je značne subjektívna veličina duševného rozpoloženia človeka. Nadmerné prežívanie pocitu šťastia dokonca môže viesť k veľmi intenzívnym telesným a duševným príznakom. V extrémnych situáciách sa v somatickej oblasti dostavuje pocit horúčosti alebo ťažoby v prednej časti hlavy, niekedy až bolesti.
Môžeme si všimnúť napätosť svalov, zvýšenú nervozitu v bdelom stave, ale aj počas spánku. Rovnako časté prebúdzanie a problémy s opätovným zaspávaním. V duševnej oblasti dochádza k myšlienkovej prelietavosti. Myseľ je roztržitá, nevieme sa sústrediť, oslabuje sa pamäť (Narciso Irala, Pokoj srdca, 1994).
Nie je to paradox? Myslíme si, že ak budeme šťastní, budeme spokojní, vyrovnaní. Ale tu platí opačná premisa: Ak sme spokojní, vnútorne vyrovnaní, spoznali sme zmysel vlastnej existencie, potom budeme aj šťastní. Z toho vyplýva, že pravé šťastie nenachádzame v nadobudnutí niečoho, získaní zručnosti, ale v schopnosti radostne prežívať každú chvíľu života. A to nám, žiaľ, uniká ako letná svetluška v tme noci.
Recept na šťastie
Čo sa týka dosiahnutia prežívaného šťastia z pohľadu psychológie, v podstate ide o to, aby človek dosiahol stav akumulácie viacerých pozitívnych emócií na jednom mieste. Doplnením kresťanského náhľadu na pravé šťastie by sme mohli ponúknuť ten správny recept. Podmienka je, že si ho musí pripraviť každý sám.
Pápež František v svojej knihe Šťastie sa začína už dnes ponúka inštrukciu k zanechaniu nepotrebného a k objaveniu pravých hodnôt. Podľa tohto návodu máme hľadať nie to, čo nám ponúka spoločnosť, čiže pozvánku k bohatstvu, pôžitkom či zábave. Ale najmä skutočné priateľstvo, lásku, solidaritu, sebadarovanie sa a službu pre druhých, bez ľútosti, že sa niečoho zriekame. To sú ingrediencie, ktorými získame oveľa viac trvalého šťastia.
Ak chceme hlbšie porozumieť jedinečnému stavu vnútri človeka, mali by sme si odpovedať na niektoré otázky a držať sa istých zásad. Prehodnotiť, čo považujeme za šťastie. Šťastie sa nedá hľadať, ale dá sa robiť. Je to stav vnútra, ktorý vychádza z postoja človeka k sebe, k iným ľuďom, k svetu a k Bohu.
Hľadajúcemu sa môže stať, že šťastie nakoniec nenájde. Ale len preto, že pri jeho hľadaní sa dostal do pozície súperenia a túžby po zisku. Keď by, naopak, samotné šťastie konal, usiloval sa spolupracovať a obdarúvať (nielen hmotne) druhého, určite by šťastie objavil.
Azda v tomto čase obmedzení si skôr uvedomíme, čo je reálne, nefalšované a pravé šťastie. Určite neplatí, že Šťastie musí prísť v nedeľu, ako o tom hovorí ďalšia filmová klasika, pretože ak je súčasťou skutkov a konania orientovaných na človeka, nie je prchavým a neistým, ale naopak, trvácim šťastím, ktoré zažívame každý deň.