Stvárňujme vlastnú osobnosť
Jazdec – voltižér a kôň musia byť v symbióze, aby predviedli neopakovateľné predstavenie. Ilustračná snímka: Peter Slovák
Voltíž učí udržiavať rovnováhu a súhru s pohybmi koňa a zároveň pomáha aj všeobecnej športovej zdatnosti. Pri vysvetlení jej podstaty sa píše: „Keď chcete cvičiť voltíž, nepotrebujete vedieť jazdiť, ale voltíž môže veľmi pomôcť zdokonaliť vaše jazdecké schopnosti.“
Cvičenie pozostáva z rôznych obratností, ktoré sú vzájomne prepojené a tvoria jeden celok – povinnú, respektíve voľnú zostavu.
Neustále kreovať seba
Psychológia sa pozerá na človeka ako na jedinečnú osobnosť s autentickými vlastnosťami. A tak je to správne, pretože Stvoriteľ nás vybavil hodnoverným temperamentom i vôľovými dispozíciami.
Čo si môžeme vziať ako impulz pre osobný rozvoj, je skutočnosť, že ich treba formovať a zdokonaľovať, podobne ako sa zlepšuje jazdec voltíže, aby náš naturel bol v súhre s Božími pravidlami.
Vhodné je tiež si uvedomiť, že žiaden temperament nie je ideál a navyše individuálne „vlastníme“ viacero charakteristických čŕt, ktoré nás významne ovplyvňujú. V každom temperamente sa dajú objaviť viac i menej pozitívne vlastnosti.
Podstatné je neustále na nich pracovať, aby slúžili nášmu zdokonaleniu. Ide o to, aby sme sa za akýchkoľvek okolností natoľko dokázali ovládať, že nás neopantá slabšia strana našej vôle.
Podobne ako pri voltíži, keď jazdec musí byť sústredený i flexibilný, aby dokázal ovládať koňa, zviera nepociťovalo diskomfort a nenastal jazdecký kolaps.
Naša osobnosť je dar
Ako sa teda dostať do „kondície“? Slobodným prejavením osobnosti bez obmedzovania iného človeka. Zdravé jadro osobnosti sa ukáže aj schopnosťou ustúpiť zo svojich egocentrických pozícií, neomylných predstáv a požiadaviek. Čím viac si človek uvedomuje, kým je, tým menej ho rozčuľujú veci a ľudia naokolo.
Možno v tomto duchu si je dobré pripomenúť, že nemusíme nikoho napodobňovať, pretože máme vlastnú cestu a nik ju nemôže ísť za nás. Nanajvýš nás môže na nej sprevádzať.
Americký filozof Viliam James (1842 – 1910) ponúkol tieto slová: „Najväčším objavom v mojom živote je zistenie, že ľudia môžu zmeniť svoje vonkašie životy zmenou vnútorného myslenia.“ Veľmi to potrebujeme, aby sme lepšie spoznali samých seba, a ideálne je, ak sa o to usilujeme s naším Pánom.
Svätý Ján Pavol II. ponúka radu: „S náročnosťou súčasného života rastie túžba po vnútornej modlitbe, ktorá umožňuje v hĺbke vlastnej duše stretnúť sa s Bohom.“
V rozhovore s ním môžeme pochopiť, že naša osobnosť je dar. Nezaťažujme sa, že nie sme dokonalí. Zatiaľ nám bolo dopriate na sebe pracovať a tvoriť. Apropo, kedy naposledy sme vyslovili nášmu Stvoriteľovi vďaku za to, že sme jedineční, autentickí, neopakovateľní?