Štvrtý januárový týždeň si pripomíname patróna vojakov i novinárov.

Fabián podľa výpovedí prišiel po smrti pápeža Anterosa okolo roku 236 do Ríma ako obyčajný pútnik. Počas diskusie o novom pápežovi sa zhora zniesla holubica a usadila sa na neznámom Fabiánovi. Ľudia to pokladali za znamenie Ducha Svätého, a tak sa stal pápežom.

Po jeho zvolení nastalo pre Cirkev pokojné obdobie a kresťanov v tom čase neprenasledovali. To však netrvalo dlho, pretože po smrti zmierlivého cisára Filipa v roku 249 prevzal žezlo cisár Décius. Kresťania sa za jeho vlády museli vzdať viery a zaprieť Krista. Pápež Fabián sa však stal príkladom pre všetkých, keď Krista nezaprel, ale zomrel mučeníckou smrťou. Pripomíname si ho 20. januára. 

Patrón vojakov, hrobárov i umierajúcich

Dvadsiaty január patrí aj sv. Šebastiánovi. Často sa zobrazuje so šípom a priviazaný k stromu. Legenda vraví, že sa narodil v 3. storočí v Narbonne na území dnešného južného Francúzska. Stal sa rímskym vojakom a mnoho ľudí podnietil k obráteniu.

Za vlády cisára Diokleciána ho vymenovali za kapitána pretoriánskych gárd. Keď však zistili, že je kresťanom, pokúsili sa ho zbaviť – ako inak, šípmi. On však nezomrel a vďaka pomoci sv. Ireny vyzdravel. Cisárovi dokonca vyčítal nespravodlivosť voči kresťanom, cisárovou odpoveďou však bolo zbičovanie Šebastiána na smrť. 

Panna a mučenica sv. Agnesa

Patrónka detí, dievčat či snúbencov sa narodila koncom 3. storočia v Ríme. O jej živote hovorí legenda, podľa ktorej sa do Agnesy zamiloval syn rímskeho prefekta. Tá ho odmietla, čo nezostalo bez odozvy.

Otec ohrdnutého mládenca ju donútil, aby sa vzdala Krista. Keď to Agnesa nechcela urobiť, odviedol ju do domu hanby, kde ju pred zneuctením zachránil anjel. Rímsky prefekt ju preto spolu so sudcom chceli dať upáliť za živa, ani to sa im však nepodarilo. Plamene sa rozdvojili okolo Agnesy a nespálili ju. Nakoniec zomrela začiatkom 4. storočia sťatím hlavy. V liturgickom kalendári jej spomienke patrí 21. január.

Staral sa o núdznych

Vincent z Valencie bol študentom biskupa a svätca Valéra. Ten ho vysvätil za diakona a kazateľa v biskupskom chráme. Svoju úlohu bral zodpovedne a okrem horlivého kázania sa venoval aj sirotám a vdovám. Začiatkom tretieho storočia sa však veľké prenasledovanie kresťanov dotklo aj ich.

Vo väzení skončil biskup Valér aj diakon Vincent. Ten sa odmietol klaňať pohanským bohom, za čo si vyslúžil hrozné mučenie. Natiahli ho na škripec, trhali ho železnými hákmi, otvorené rany solili či hodili ho na hŕbu črepín, aby tam od bolestí a hladu zomrel.

Napriek tomu sa viery nevzdal a 22. januára 304 zomrel. 

Cyperský svätec Ján Almužník

Narodil sa v 6. storočí okolo roku 550 a začiatkom 7. storočia sa stal alexandrijským biskupom. Svojich kňazov požiadal, aby mu spočítali všetkých jeho pánov, čomu celkom nerozumeli. Vysvetlil im, že pánmi sú pre neho žobráci a chudobní, pretože oni môžu pomôcť ľuďom dostať sa do neba. Ján Almužník sa tak stal otcom a dobrodincom asi pre 7 000 chudobných.

Vystaval kostoly, nemocnice či starobince. Zomrel približne v roku 620. Od 23. januára 1632 sú jeho ostatky v Dóme sv. Martina v Bratislave, preto si na neho v liturgickom kalendári spomíname práve v tento deň.

Letákmi obrátil kalvínov

Dvadsiateho štvrtého januára si pripomíname biskupa a učiteľa Cirkvi sv. Františka Saleského. V období reformácie chcel obrátiť kalvínov späť na katolíkov. Spolu s bratrancom putovali v kalvínskom kraji južne od Ženevského jazera, kde však nepochodili. Po troch neúspešných rokoch, počas ktorých neobrátili ani jedného kalvína, ho bratranec opustil a František pokračoval sám.

Na dvere domov lepil letáky, a hoci boli niektorí rozhodnutí ho zabiť, jeho dobrotou a láskou si ich napokon získal. Neskôr sa stal biskupom, žil však skromne a podporoval núdznych. Spolu s Janou de Chantal založili v Annecy v roku 1610 Rád Návštevy Panny Márie – nazývaný tiež saleziánky.

Vydal smernice na vyučovanie náboženstva a napísal približne 6 000 listov, ktoré položili základy jeho diela Filotea, známeho aj pod názvom Návod na zbožný život. Zomrel v roku 1622 a v roku 1877 ho pápež Pius IX. vyhlásil za učiteľa Cirkvi.