Štyridsať rokov káže pápežom

Páter Raniero Cantalamessa oslavuje malé výročie – už 40 rokov je pápežským kazateľom. „Vymenovanie pre mňa bolo, pochopiteľne, prekvapením,“ opisuje otec Cantalamessa svoje dojmy, keď ho 23. júna 1980 sv. Ján Pavol II. pridružil k pápežskej rodine.
avvenire .it 25.06.2020
Štyridsať rokov káže pápežom

Páter Raniero Cantalamessa so Svätým Otcom Františkom. Snímka: cantalamessa.org

Úrad apoštolského či pápežského kazateľa, ku ktorému bol v roku 1980 povolaný, býva od polovice osemnásteho storočia tradične zverovaný kapucínom (roku 1743 tak stanovilo breve Inclytum Fratrum Minorum pápeža Benedikta XIV.), zatiaľ čo pápežský teológ sa tradične volí z radov bratov kazateľov, čiže dominikánov.

Samotný úrad je však ešte staršieho dáta, pretože stály apoštolský kazateľ sa objavil už dve storočia skôr - za pontifikátu Pavla IV. (1555 - 1559) - a postupne sa ho ujímali predstavitelia rôznych rádov.

Historický rekord
Cantalamessovo výročie má však príchuť istého primátu, pretože už štyri desiatky rokov nepretržite vedie adventné a pôstne meditácie a postupne si ich vypočuli traja pápeži - Ján Pavol II., Benedikt XVI. a František - a členovia rímskej kúrie.

„Je to rekord, aký nedosiahol každý, ale neviem, či môže byť závideniahodný,“ pripúšťa s úsmevom osemdesiatpäťročný kapucín, ktorý strávil niekoľkomesačnú taliansku karanténu mimo mediálneho dosahu v svojej milovanej pustovni milosrdnej lásky v Reatinskom údolí.

„Iba môj predchodca, páter Ilarino da Milano, občianskym menom Alfredo Marchesi, zastával tento úrad dvadsať rokov a v službe štyroch pápežov – Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I. a Jána Pavla II.

Osobne si svoju výdrž v danej úlohe vysvetľujem múdrosťou pápežov Jána Pavla II., Benedikta XVI. aj Františka, ktorí vytušili, že otec Cantalamessa na tomto mieste môže napáchať najmenšie škody v Cirkvi, a preto ma neustále potvrdzovali v úrade. A to nie je vtip,“ vysvetľuje s nemalou dávkou sebairónie v talianskej tlači (Avvenire, 21. 6. 2020).

Skúška z kázania
Raniero Cantalemessa (22. júl 1934) vyštudoval teológiu vo švajčiarskom Fribourgu a klasickú filológiu na Katolíckej univerzite v Miláne.

Okrem dlhoročnej služby pápežom si môže započítať ďalšie dôležité prvenstvo - pätnásť rokov bol totiž najznámejším talianskym televíznym kapucínom, ako stály hosť náboženského vysielania v štátnej televízii (v relácii A Sua Immagine), kde nahradil legendárneho spolubrata Mariana z Turína (dnes kandidáta na blahorečenie).

Cantalamessovmu povolaniu do pápežského domu predchádzala „kazateľská skúška“, ktorej ho pápež Ján Pavol II. podrobil v Pôstnom období pred štyridsiatimi rokmi.

Koncom júna nasledovalo oficiálne menovanie: „Zatelefonoval mi vtedajší generálny minister kapucínov Pasquale Rywalski sa slovami: ,Svätý Otec Ján Pavol II. ťa zvolil za kazateľa pápežského domu. Máš vážne dôvody na to, aby si odmietol?̒ Hľadal som nejaké vážne dôvody, ale žiadne som nenachádzal, ak, samozrejme, nespomeniem pochopiteľné prekvapenie a silné pohnutie.“

Ako sa káže pápežom?
Čo pre „jednoduchého“ kapucína znamená kázať pápežom? „V tomto prípade sa úlohy vlastne obracajú. Najväčšou kázňou je totiž postoj pápeža, ktorý si každý adventný a pôstny piatok vyhradí čas na to, aby si vypočul príhovor bežného kňaza,“ zdôraznil taliansky kapucín a pokračoval spomienkami na svojich prominentných poslucháčov.

„Skutočnosť, že som štvrťstoročie mohol zblízka poznávať Jána Pavla II., považujem za privilégium, ktorého hodnotu si ešte aj dnes ťažko uvedomujem. Pápež Ján Pavol II. bol podľa môjho názoru človekom plne prítomným v tomto svete a zároveň žijúcim pred Božím zrakom. Pamätám sa na poslednú pôstnu kázeň dva týždne pred jeho smrťou, ktorú sledoval zo svojho bytu. Viditeľne trpel, ale bol bdelý a hovorili sme spolu viac očami ako slovami. Takto som sa s ním osobne rozlúčil.“

Kardinála Josepha Ratzingera spoznal Raniero Cantalemessa ako predsedu Medzinárodnej teologickej komisie už v čase svojho členstva v tomto prestížnom grémiu (1975 - 1981): „Odjakživa ma na ňom oslovovala jeho schopnosť moderovať diskusiu a vynikajúca znalosť latinčiny. Ako kardinál nevynechal ani jedinú z mojich kázní. Jeho osemročný pontifikát pre mňa znamenal poukaz na doktrinálnu a teologickú dimenziu a dialóg s dobovou kultúrou. Myslím, že jeho abdikácia z Petrovho úradu - ako vôbec prvá historicky slobodná a zvonka nepodmienená - bude mať pozitívny vplyv na budúcu úlohu rímskeho pápeža a prispôsobí ju ľudskému rozmeru.“

S kardinálom Jorgem Bergogliom sa pápežský kazateľ zoznámil v čase, keď bol arcibiskupom Buenos Aires: „Pamätám si na neho ako na veľmi rezervovaného, až odťažitého človeka. Kázal som pri dvoch obnovách pre jeho diecézny klérus, naposledy krátko predtým, než bol zvolený za pápeža.

Keď som potom v televízii počul meno, ktoré si vybral, a keď pozdravil ľudí slovami ,Dobrý večer!’ a požiadal ich o požehnanie, povedal som svojmu okoliu: ,To nie je scéna pre televízne kamery, to je človek. Jorge Bergoglio už je taký.’

Počas týchto siedmich rokov neustále rastie moja úcta k nemu a spolu s ňou aj vďačnosť Bohu,“ uzatvára otec Raniero Cantalamessa, ktorý medzi svoje kazateľské skúsenosti môže zahrnúť aj mnohé ekumenické príhovory, napríklad otváraciu homíliu na generálnej synode Anglikánskej cirkvi za prítomnosti kráľovnej Alžbety pred piatimi rokmi či kázanie pastorom rôznych kresťanských denominácií.

Obrat v živote
Zásadný obrat v živote otca Cantalamessu spôsobilo stretnutie s Hnutím charizmatickej obnovy.

„V roku 1977 som po predchádzajúcom dlhom vzpieraní pri jednom pobyte v Spojených štátoch prijal to, čo Ježišove slová v Skutkoch apoštolov (porov. Sk 1, 5) označujú za krst Ducha. Po krste, rehoľných sľuboch a kňazskej vysviacke to bola najväčšia milosť môjho života, ktorá obnovila a posilnila všetky predchádzajúce milosti a ktorú by som každému odporúčal.

Pápež František nám pri každej vhodnej príležitosti pripomína, že skutočná obroda kresťanského života a Cirkvi sa uskutoční jedine skrze Ducha. Rovnako aj jednota kresťanov bude jeho dielom.“

V závere obsiahleho rozhovoru ho požiadali o odkaz „starého kapucína novým cirkevným pokoleniam“. „Priznávam, že časté predpovede zdanlivo nevyhnutného súmraku Cirkvi a kresťanstva v čoraz technologickejšej spoločnosti mi spôsobujú utrpenie, ale tiež vedú k pousmiatiu.

Máme totiž oveľa vplyvnejšie proroctvo, na ktoré sa môžeme spoľahnúť: ,Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú’ (Mt 24, 35). K novým kresťanským generáciám by som rád spolu s apoštolom zvolal: ,Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami’ (Hebr 13, 8), nalieha kapucín Raniero Cantalemessa, ktorý už štyridsať rokov káže pápežom.