Svätá Filoména dala o sebe vedieť po 1500 rokoch
Relikviár s ostatkami sv. Filomény v Mugnane del Cardinale. Snímka: archív -AE-
Beáta, jedna z pútničiek na ceste po Taliansku, ma presviedča, že svätá Filoména je iba fiktívna svätica, legenda. S týmto názorom nie je sama.
Kňaz a cirkevný historik Ľuboslav Hromják, ktorý vedie na Slovensku Arcibratstvo sv. Filomény, priznáva, že aj on mal o nej pochybnosti.
„Na začiatku mi rozum hovoril, že nie je možné veriť v sväticu, o ktorej nemáme dostatok historických dôkazov. Na druhej strane srdce mi vravelo, že ak sa k nej utiekal sv. Ján Mária Vianney, musí byť v tom niečo silné.
Keď som teda šiel prvýkrát do Mugnana del Cardinale, kde sú uložené jej telesné ostatky, šiel som s pochybnosťami, ale po ceste domov som zažil jej prvý zázrak, ktorý zo mňa urobil jej ctiteľa.
Neskôr, v roku 2012 sme tam zažili obrátenie muža, ktorý po 30 rokoch pristúpil k sviatosti zmierenia, ktorú predtým odmietal. A ja som bol menovaný za delegáta Arcibratstva sv. Filomény, i keď som nikdy neašpiroval na niečo také, o arcibratstve som ani nevedel.
A zrazu mi prišlo menovanie za delegáta slovenského centra so sídlom v Spišskom Podhradí a to nepovažujem za náhodu. Osobne si myslím, že Filoména je svätica proti duchovnej vlažnosti.
A prichádza na pomoc Slovensku, pretože vieme, že aj u nás viera upadá.
Keďže svätá Filoména čakala 1500 rokov, aby bolo objavené jej telo (zomrela asi v roku 302 - pozn. aut.), pričom dovtedy bola pre svet skrytá, a stala sa známou v čase veľkej duchovnej krízy Francúzska, myslím si, že nastal čas, aby sa stala známou i na Slovensku,“ hovorí Ľuboslav Hromják a dodáva: „Svätá Filoména pre mňa znamená priateľku na mojej ceste s Pánom Ježišom, pretože v nej nachádzam veľkú pomoc a posilu.
Ako kňaz sa k nej obraciam v situáciách, ktoré sú náročné, ťažké, a ona naozaj robí divy. Mám krásnu skúsenosť aj s ľuďmi, ktorí sa modlia ruženec sv. Filomény, ako sú obdarení svetlom.
Keď som bol nedávno na istej základnej škole, kde som žiakom hovoril o sv. Filoméne a potom sme sa k nej spolu modlili ruženec, vonku sa ma učiteľ opýtal, čo som robil so žiakmi.
Zdali sa mu ako vymenení – boli upokojení a vyrovnaní. Tento ruženec som sa dokonca modlil aj s jednou evanjelickou pastorkou. Už neraz som sa presvedčil, že sv. Filoména koná veľmi účinne a privádza ľudí k Pánovi Ježišovi.
Celý jej príbeh je vlastne o Pánovi Ježišovi a Panne Márii, lebo hoci Filoména je mocná orodovníčka, zostáva skrytá.“
Nebol čas zvonov
Keď minulý rok vo Svätom týždni Ľuboslav Hromják prišiel k ostatkom svätice v Taliansku a pokľakol na dlažbu, rozozvučali sa samy od seba chrámové zvony, hoci „nebol ich čas“.
Slovenský kňaz hovorí, že to berie ako znak, že svätica sa potešila jeho príchodu. Ale pozná už aj prípady uzdravenia na príhovor sv. Filomény, ktoré sa udiali na Slovensku.
Mimochodom, vo svätyni v Mugnane je aj socha sv. Jána Márie Vianneya, ktorému sa sv. Filoména často zjavovala. Keď v máji 1843 vážne ochorel na obojstranný zápal pľúc a považovali ho takmer za mŕtveho, prosil, aby sa v jeho mene obetovala svätá omša ku cti sv. Filomény.
Svätica sa kňazovi zjavila a zázračne ho uzdravila. Tak to dokladajú archívy z kanonizačného procesu arského farára. Je v nich aj záznam, že svätec často hovorieval: „Moje deti, svätá Filoménka má u Boha veľkú moc a má láskavé srdce. Modlime sa k nej s veľkou dôverou!“
O podivuhodnej moci svätice sa sv. Ján Mária Vianney dozvedel od Paulíny Jaricotovej, zakladateľky Pápežského misijného diela šírenia viery a iniciátorky živého ruženca.
Na prahu smrti bola zázračne uzdravená z nevyliečiteľnej choroby – na príhovor sv. Filomény vo svätyni Mugnano del Cardinale v roku 1835. Paulína Jaricotová si odtiaľ priviezla relikviu, o ktorú sa s arským farárom rozdelila.
Sv. Ján Mária Vianney všetkým veriacim odporúčal pri riešení akýchkoľvek ťažkých záležitostí modliť sa novénu k sv. Filoméne. Zvlášť chorých napomínal, aby sa k nej utiekali.
V kaplnke, ktorú postavil, sa veľmi skoro objavili ďakovné tabuľky. A z Francúzska sa jej úcta šírila ďalej do sveta, dokonca aj do moravského Koclířova, keďže tamojší dekan Antonín Ivo Kukla bol priateľom arského kňaza.
Aj známy misionár malomocných Damián de Veuster (1840 – 1889) po príchode do misijnej stanice na ostrove Molokai zasvätil tamojšiu kaplnku práve sv. Filoméne.
Úcta k sv. Filoméne v Koclířove
V Česku je úcta k sv. Filoméne rozšírená od roku 1851; zachovali sa i svedectvá o uzdraveniach z už spomínaného Koclířova. Objavili sme napríklad svedectvo o Terézii Volfovej, ktorá utrpela úraz hlavy pri páde zo stromu.
Keď liečenie neprinášalo žiadne výsledky, hľadala pomoc u svätej Filomény. Dňa 12. augusta 1844 pristúpila k svätej spovedi a pred oltárom svätice prosila o milosť uzdravenia. Bolesti podivuhodne zmizli a žena bola uzdravená.
Do Koclířova pravidelne už roky prichádza aj Otto zo Slovenska. Obrázok sv. Filomény má aj doma. „Nalepil som si ho pod vypínač svetla, kde spím. Až po rokoch som si uvedomil, že keď hľadám svetlo v byte, často sa jej dotknem, a tak sa vlastne ona dotýka mňa.“
Pripojil ešte zaujímavú myšlienku: „Keď prišiel sv. Ján Mária Vianney do farnosti, nemal v kostole nikoho. A bolo mu veľmi smutno. Predstavte si, že v Koclířove, keď tam nastúpil súčasný farár, hoci prišiel ako novokňaz, ani naňho nik nebol zvedavý. Nikto neprišiel do kostola.“
Dnes Koclířov žije vďaka apoštolátu českomoravskej Fatimy, ale podľa Otta aj vďaka sv. Filoméne, ku ktorej robia raz za rok, v deň výročia jej mučeníckej smrti, slávnostnú procesiu.
„Je tam kostol zasvätený apoštolovi Jakubovi a sv. Filoméne, a čo je zaujímavé, nepočujem toľko chvály o sv. Jakubovi, ako o sv. Filoméne,“ dodáva Otto.