Svätá Juliana pocítila nepravú lásku aj nenávisť
Šestnásty február patrí v liturgickom kalendári spomienke svätej panny a mučenice, ktorá sa narodila okolo roku 285 v Nikomédii, dnešnom Turecku. S rodinou žila v rímskej provincii Bitýnia, a hoci obaja jej rodičia boli pohania, ona sa v tajnosti stala kresťankou.
Za vieru neskôr prišla o život. Zobrazuje sa v boji s diablom či pri rôznych spôsoboch jej mučenia – v horúcom kotle i zavesená za vlasy.
Zásnuby v detstve
Julianin otec Afrikanus bol ambicióznym pohanským funkcionárom v rímskych légiách. Keď mala deväť rokov, proti dcérinej vôli ju zasnúbil s úradníkom a prefektom mesta Eleusiom. Bol vplyvným mužom – sudcom a správcom mesta s urodzeným pôvodom.
Svadba sa mala konať v Julianinej dospelosti, ako sa však blížili jej osemnáste narodeniny, vyznala, že je kresťankou, čo rodičov aj jej snúbenca nemilo prekvapilo. Už dávno predtým sa totiž zasvätila Bohu a vydávať sa jej nechcelo, nieto ešte za pohana. Dala si preto podmienku, že do manželstva vstúpi len vtedy, ak sa Eleusius stane kresťanom.
Jej snúbenec bol známym odporcom a pohŕdačom kresťanov, takže prerod na vieru u neho nehrozil. Julianina požiadavka ho zaskočila, kresťanstvo však prijať odmietol, aj keď tvrdil, že ju miluje.
Od svadobných príprav k väzeniu
Dievčina na snúbencov odmietavý postoj tiež odpovedala odmietnutím a zrušením svadby, čím utrpelo Eleusiovo ego a z veľkej lásky sa zrazu stala ešte väčšia nenávisť.
Všemožne ju prehovárali – on i jej otec, aby si to rozmyslela, ale nič ju nezlomilo – sladké slová ani telesné tresty od otca. Ten, keď videl, že s ňou nič nepohne, vydal ju (už bývalému) snúbencovi. Keďže bol sudca a v tom čase vládlo v kraji prenasledovanie kresťanov, uvrhol ju do väzenia.
Boj s diablom i mučenie
Vo väzení sa podľa legendy odohrala aj scéna, pre ktorú sa zobrazuje v boji s diablom. Prišiel k nej anjel a prehováral ju, aby sa ďalej nedala mučiť, ale radšej sa zriekla viery a vydala za Eleusia.
Juliana však podľa týchto rečí spoznala, že ide o diabla, vrhla sa na neho a premohla ho. Nakoniec ho zviazala reťazou a on odložil svoju anjelskú tvár.
Eleusius sa domnieval, že ju väzenie zmení, avšak to mu nepomohlo. Nasledovalo preto kruté mučenie. Najprv ju vraj pálili ohňom a znetvorili jej tak peknú tvár, potom ju ponorili do vriaceho kotla s olejom či nahú zavesili za vlasy, lenže vďaka zázračnej Božej pomoci jej nič neublížilo. Napokon ju 16. februára 304 sťali mečom.
Hoci sú informácie o jej živote pravdepodobne len legendou zo stredovekého obdobia, jej neochvejná oddanosť Bohu môže byť príkladom aj pre nás, ktorých pokúšajú a zvádzajú falošné hodnoty.
Uctieva sa ako ochrankyňa pred pokušeniami zlého ducha a je patrónkou tehotných žien či ľudí trpiacich horúčkami a infekčnými chorobami.