Sväté omše v reči ľudu slávime 50 rokov

Tento rok si pripomíname historický moment. Svätá omša sa pred polstoročnicou začala na Slovensku sláviť podľa želania Druhého vatikánskeho koncilu v obnovenej a jednotnej forme. Božie slovo, modlitby, spevy kňaza a ľudu zazneli v slovenskom jazyku. 
Ján Kundrík 05.12.2019
Sväté omše v reči ľudu slávime 50 rokov

Snímka: profimedia.sk

Stalo sa tak na Prvú adventnú nedeľu 30. novembra 1969. Ordinári Slovenska s predsedom, biskupom Róbertom Pobožným v pastierskom liste oboznámili veriacich s definitívne obnoveným poriadkom svätej omše a prípravou na jej dôstojné slávenie. Uvedomovali si, že vykonávajú „historický čin v našej liturgii“. 

Formovala sa postupne

Liturgickú reformu schválil Vatikán 4. decembra 1963. O necelé dva mesiace ustanovil pápež Pavol VI. Radu pre uskutočnenie konštitúcie o posvätnej liturgii. Jedenásteho júla 1965 sa v diecézach v Československu zverejnil pápežov promulgačný dekrét o zavedení ľudovej reči do liturgie v diecézach ČSSR. 

Tajomník Rady pre uskutočnenie konštitúcie o posvätnej liturgii Annibale Bugnini poslal koncom júna 1965 biskupovi Pobožnému inštrukcie rady o slávení liturgie svätej omše. V septembri preto zvolal všetkých kňazov diecézy, aby spoločne slávili v rámci kňazských rekolekcií prvé - vzorové sväté omše.

Slávili sa v Rožňave, v Lučenci, v Rimavskej Sobote a v Červenej Skale. Cieľom týchto svätých omší bolo úsilie jednotne sláviť obnovenú liturgiu, čo sa týka omšových textov, úkonov, držania rúk a zároveň odstránenia súkromných modlitieb, ktoré sa veriaci zvyčajne modlili v čase slávenia svätej omše.

Problémy s liturgickými textami

Začiatky sa nezaobišli bez komplikácií. Chýbali autentické liturgické texty, ktoré mali byť zhudobnené a schválené cirkevnou vrchnosťou, schválené slovenské a maďarské texty stálych častí svätej omše: prefácia, Otče náš, prepustenie veriacich, nedostatok Latinsko-slovenských a Maďarských misálov, vydaných SSV. Liturgické príručky Ordo Missae, dar pápeža Pavla VI., sa stali praktickou pomôckou pri uvádzaní liturgickej obnovy svätej omše.  

V Kostole sv. Františka Xaverského v Rožňave sa 10. novembra 1969 slávila celoslovenská definitívna a obnovená vzorová svätá omša. Po nej na pracovnej porade Liturgická komisia prijala vyhlásenie o liturgickej reforme a v spoluprácu so Spolkom svätého Vojtecha vydala potrebné knihy a tlačivá.

Pre kňazov provizórne Ordo missae, ako vložku do terajšieho misála a pre veriacich do modlitebných kníh štvorstranovú vložku nových aklamácií svätej omše, ktoré sa používali až do vydania nového Ordinária svätej omše. V roku 1968, po zmene politických podmienok, Cirkev na Slovensku dostala nový Latinsko-slovenský misál, ktorý bol darom pápeža Pavla VI. 

Pokrok v liturgii urobil pápež Pius XII. v roku 1955 zavedením obnovených obradov Veľkého týždňa, čím položil základ budúcemu misálu, ktorý by bol prispôsobený duchu doby. Pápež Pavol VI. vydal na Zelený štvrtok 3. apríla 1969 konštitúciu Missale Romanum – Rímsky misál. Upravil, zmenil a obnovil texty svätej omše, ktoré v priebehu 400 rokov neprešli žiadnou zmenou. Obnovený omšový poriadok sa stal záväzným 30. novembra 1969.

Pápež povzbudil Slovákov

Pápež Pavol VI. 2. februára 1969 v liste pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Cyrila zdôraznil: „Čo sv. Cyril vykonal pred mnohými stáročiami, to Druhý vatikánsky koncil slávnostne potvrdil.“ 

Ustanovil a nariadil pre celú Cirkev Obnovený poriadok svätej omše. Ordinári v pastierskom liste vyjadrili slová pápeža: „Máme pevnú dôveru, že kňazi i veriaci budú na základe tejto úpravy s väčšou svätosťou pristupovať k stolu Pánovmu a že sa hlbším rozjímaním Písma svätého budú denne výdatnejšie sýtiť slovami Pána.“

O piesňach slovenského ľudu napísal: „Otvorte preto priestory vašich svätýň vhodným náboženským piesňam, ktoré v takých bohatých prúdoch vytryskujú vo vašich krajoch a vyjadrujú spevavú povahu vášho ľudu.“ 

Tri čítania i obrad obetovania

Zaviedol sa úkon kajúcnosti, ktorý poznali veriaci v prvotnej Cirkvi, a nahradil obrad stupňových modlitieb. Na nedele a slávnosti sa zaviedli tri čítania, zo Starého zákona, z apoštolských listov a sväté evanjelium. Tým sa zvýraznil súvis medzi dejinami spásy v Starom a Novom zákone.

Nedele majú odvtedy trojročný cyklus liturgických čítaní a všedné dni cirkevného roka dvojročný cyklus. Obnovená liturgia prevzala z kresťanského staroveku pôsobivý obrad - Spoločnú modlitbu veriacich.

Obnovil sa obrad obetovania. Zmysel tejto časti bohoslužby obety jasnejšie vynikol prinášaním obetných darov na oltár, čím sa vyjadruje „súvis medzi Kristovými slovami a činmi a medzi slovami a činmi kňaza pri prinášaní obetných darov, chleba a vína“. 

K doterajšiemu jedinému Rímskemu kánonu pribudli tri nové eucharistické modlitby – kánony. Po pozdvihovaní sa zaviedli tri formuly, ktoré pripravil osobne pápež Pavol VI. Ich obsah je prejavom posvätného obdivu nad veľkým tajomstvom, smelé vyznanie viery a zároveň zvestovanie vykupiteľskej smrti, vzkriesenia a príchodu Pána.

Zmenený obrad svätého prijímania vedie veriacich k pochopeniu, že sväté prijímanie je ovocím obety svätej omše a blaženou účasťou na nebeskej hostine. 

Upravil sa aj interiér kostola

Obnovený omšový poriadok prízvukuje, že oltár je stolom Pánovým, na ktorom konáme eucharistickú obetu. Je stredobodom kostola, a preto priestor v kostole treba upraviť tak, aby od neho prílišné ozdoby neodvádzali pozornosť veriacich.

Nový poriadok výslovne pripomína, že v kostole nesmie byť viacero obrazov toho istého svätca. Veľkú pozornosť venuje miestu na čítanie Božieho slova – ambóne a miestu kňaza, ktorý predsedá liturgii. 

Kňazi tieto zmeny mohli uvádzať len na základe povolenia cirkevnej vrchnosti. Stále časti svätej omše v slovenčine pripravil Jazykovedný odbor Slovenskej liturgickej komisie v spolupráci s jazykovedcami Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Tieto preklady potvrdené Svätou stolicou sú záväzné. 

Obnovený omšový poriadok dovoľuje vo svätej omši používať ľudové náboženské piesne a po schválení v Ríme sa stali liturgickými piesňami. Nový poriadok odporúča, aby sme si osvojili aj niektoré latinské časti svätej omše, ako je Credo, Pater noster.

Pápež Pavol VI. žiadal, aby sa zachovala svätá omša a spevy aj v latinskom jazyku, najmä v mestách a tam, kde sa zhromažďujú veriaci rozličných národností.  
Ordinári Slovenska vyjadrili želanie: „Nech je aj pri tejto novej liturgickej rozmanitosti obradov a rečí, jednota v láske, v svornosti a poslušnosti.“