Svätého Jozefa majú radi aj za hranicami

Najväčší chrám zasvätený sv. Jozefovi stojí v kanadskom Montreale a má za sebou neobyčajný príbeh. Oratórium sv. Jozefa vzniklo z iniciatívy jednoduchého rehoľného brata a od roku 2010 aj svätého Andreja Bessetta. Na príhovor sv. Jozefa sa tam uzdravili tisíce ľudí a skromný muž si vyslúžil prezývku zázračný muž z Montrealu.

Pôvodne malú kaplnku pre desať ľudí z roku 1904 po čase nahradila veľkolepá Bazilika sv. Jozefa, ktorá sa týči nad Montrealom. Každoročne ju navštívia dva milióny pútnikov. Niektorí časť z takmer troch stoviek schodov prejdú v modlitbe na kolenách.

Susedný Kalisz

V starobylom poľskom meste Kalisz sa svätý Jozef uctieva od 17. storočia. Začalo sa to uzdravením jedného obyvateľa na príhovor svätého Jozefa. Ten potom do miestneho kostola daroval obraz Svätej rodiny. Úcta k Ježišovmu pestúnovi sa prehĺbila v 20. storočí kvôli trom udalostiam.

Prvá spočívala v oslobodení duchovných z koncentračného tábora v Dachau v roku 1945. Druhou bolo založenie Poľského kolégia sv. Jozefa počas totality v roku 1969 a treťou návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 1997.

Vtedy Ján Pavol II. zveril svätému Jozefovi všetky poľské rodiny a ochranu života nenarodených detí v krajine i vo svete. Ján Majerník preto púť odporúča najmä kresťanským rodinám. Skombinovať sa dá s výletom po stopách svätej sestry Faustíny Kowalskej a návštevou Čenstochovej.

Svätý Jozef v Provensalsku

Malá provensalská obec Cotignac na juhovýchode Francúzska sa so svätým Jozefom spája od roku 1660. V horúci júnový deň sa smädnému pastierovi Gasparovi Ricardovi zjavil vysoký muž. Predstavil sa ako Jozef a kázal mu, aby zodvihol skalu a napil sa. Spočiatku mu neveril, keďže skala bola obrovská a ťažká.

Neznámy muž však nástojil. Na prekvapenie pastier skalu ľahko zodvihol a našiel pod ňou prameň. Keď neskôr upravovali terén, skala bola skutočne príliš ťažká na to, aby ňou pohyboval iba jeden človek. V roku 1663 v blízkosti prameňa postavili kláštor, ktorý je dodnes významným pútnickým centrom.

Cestovanie po Taliansku

Ďalšie zastávky späté so svätým Jozefom sú v Taliansku. Prvou z nich je Loreto. V srdci Baziliky Svätého domu je podľa tradície dom z Nazareta, v ktorom Mária prijala správu o narodení Ježiša.

Kňaz Ján Majerník hovorí, že „nie je dôležité, akým spôsobom sa tento dom dostal do Talianska. Skôr sa treba zamyslieť nad obrazom kresťanského domu ako zárodku Cirkvi, kde by malo byť na prvom mieste vzájomné posväcovanie sa v modlitbe a zodpovedná práca“.

Svadobný prsteň

V meste Perugia sa v miestnej Katedrále sv. Vavrinca uchováva časť svadobného prsteňa, ktorý daroval Jozef Márii. Opäť nie je podstatná jeho autenticita ani pôvod.

„Manželia, rodiny či snúbenci tam hľadajú duchovnú interpretáciu lokality a tá im ponúka Jozefa a Máriu ako garanciu vydareného manželstva, kde prevládajú čnosti poslušnosti k Božiemu Slovu a čistoty aj v prípade, keby uctievaný artefakt fyzicky nevideli. Vystavuje sa vraj len raz do roka – 31. júla,“ spresňuje Ján Majerník.

Zastávka v Ríme

V Bazilike Santa Maria Maggiore vo Večnom meste nájdeme relikviu Ježišových jasličiek, ktoré zhotovil svätý Jozef. V jednom z najstarších rímskych chrámov zasvätenom svätej Anastázii je zase časť Jozefovho plášťa, ktorým vraj malého Ježiša zakrýval.

V centre Ríma je patrónovi Cirkvi zasvätených niekoľko kostolov. Na svätého Jozefa ako hlavu rodiny vzhliadajú v Kostole San Giuseppe a Capo le Case. K Jozefovi ako tesárovi sa utiekajú v chráme zo začiatku 17. storočia San Giuseppe dei Falegnami.

Ján Majerník tam pútnikov pozýva „meditovať nad významom ľudskej práce, ktorej je Jozef patrónom“. Na Via Trionfale z podnetu dona Luigiho Guanellu vznikla Bazilika San Giuseppe al Trionfale – aby sa v ľuďoch utužovala úcta k sv. Jozefovi.

Za zmienku stojí tiež Chrám San Giuseppe alla Lungara. Vysokému oltáru tam dominuje obraz Sen svätého Jozefa od Mariana Rossiho.

Zvláštne schody

Zaujímavým miestom je kaplnka loretánskych sestier v Santa Fe v Novom Mexiku. Keď v 70. rokoch 19. storočia stavali kaplnku, pre nedostatok miesta nezhotovili schody na chór. Sestry sa na vyriešenie tohto problému modlili novénu k sv. Jozefovi.

V posledný deň sa objavil cudzinec, ktorý postavil pozoruhodné točité schodisko, dnes známe ako „zázračné“. Drevo, z ktorého sú schody vyrobené, v kraji nerastie, statika špirálovitého schodiska je raritou a identita staviteľa je aj napriek rôznym argumentom stále zahalená tajomstvom. Sestry si preto mysleli, že za stavbou schodiska je samotný patrón tesárov sv. Jozef.