Svätotomášska madona

Podľa historikov bola prvým chrámom, kde sa v súčasnosti nachádza obraz Svätotomášskej madony v Starom Brne, rotunda postavená približne v roku 1000.

V 12. storočí ju nahradila väčšia jednoloďová románska stavba. Aj tento chrám však po roku 1300 nahradil gotický farský kostol na pôdoryse latinského kríža s trojuholníkovým záverom. V tom čase Staré Brno bolo rýchlo sa rozvíjajúce trhové centrum.
 

Paládium mesta
 

Kráľovná Eliška Rejčka (1288 – 1355), tiež nazývaná Alžbeta Poľská, dala vybudovať súčasnú baziliku v roku 1323. Pôvodne ju spravovali cisterciánske rehoľníčky.

Neskôr po reformách Jozefa II. ju do správy prevzali augustiniáni a do chrámu v roku 1783 premiestnili strieborný oltár s obrazom Panny Márie Svätotomášskej.

Stal sa hlavným oltárom mariánskeho kostola v Starom Brne a je pôsobivou dominantou kostola. Oltár je dielom augsburského zlatníka Johanna Georga Herkommera a vznikol v rokoch 1735 až 1736.

Nad strieborným tabernákulom je obraz Madony s Dieťaťom - paládium mesta Brna (záštita), pravdepodobne z polovice 13. storočia.


Panna Mária nám ukazuje cestu
 

Starobylá ranogotická ikona predstavuje polopostavu Panny Márie v tmavomodrom plášti (peplum) so zakrytou hlavou (maforium), so vzorom zlatých pruhov a rovnostranných zlatých krížov.

Na jej krku je spona s relikviou v presklenej schránke s nápisom na pergamenovej páske. Na ľavej ruke Panna Mária drží Ježiša v podobe dieťaťa s dospelými črtami, oblečeného v dlhej pokrčenej tunike.

Gestom pravej ruky ukazuje cestu veriacim a upriamuje našu duchovnú pozornosť na adoráciu Ježiša. Dieťa žehná pravou rukou a v ľavej drží zvitok textu (zákona - logos).

V horných rohoch obrazu sú vytlačené grécke skratky slov MP Matka Božia (Mater Theotokos). Obraz vznikol kopírovaním staršieho modelu, pravdepodobne v druhej tretine 13. storočia.

Namaľovaný je temperou na troch doskách, dvoch lipových a jednej topoľovej, spojených svorkami. Pozadie obrazu má kriedový podklad, je pozlátené s vyrytými aureolami.
 

Obraz sa v minulosti niekoľkokrát opravoval a premaľovával. V gotickom období bolo pozadie pokryté striebornou alebo zlatou vrstvou a do aureoly Madony sa vložilo 12 hviezd.

Tie však ukoristili vojaci počas tridsaťročnej vojny. Drevený rám je vložený do barokového strieborného.

Pôvodné zlaté koruny Madony a Jezuliatka sa v 19. storočí nahradili kópiami z pozlátenej medi s farebnými sklenenými kamienkami a na rám bol zavesený zlatý náhrdelník.

Celý strieborný oltár prešiel v rokoch 2009 až 2010 rekonštrukciou.
 

Legenda a skutočnosť
 

Podľa legendy Svätotomášska madona je jedna z troch ikon, ktoré namaľoval apoštol Lukáš. Ikonu uctievanú v Jeruzaleme zo Svätej zeme do Konštantínopola priniesla rímska cisárovná Helena.

Z Kostola sv. Eustorgia v Miláne ju počas plienenia mesta v rokoch 1158 až 1162 ako vojnovú korisť spolu s relikviami troch kráľov odniesol do Kolína nad Rýnom cisár Fridrich I. Barbarossa (1122 – 1190).

Za opakovanú vojenskú pomoc ikonu neskôr ako dar získal český kráľ Vladislav II. (1456 – 1516), ktorý ju uložil do kráľovskej pokladnice v Bazilike sv. Víta v Prahe.

Podľa odborníkov však súčasný obraz pochádza z 13. alebo zo začiatku 14. storočia. V roku 1350 brat cisára Karola IV.  markgróf Ján Henrich v Brne založil kláštor augustiniánov eremitov.

Cisár mu daroval obraz v roku 1356. Neskôr z úcty k Panne Márii vybudovali zvláštnu kaplnku.

Pravdepodobne v rokoch 1401 až 1402 bola do spony na prsiach Panny Márie vložená relikvia závoja Panny Márie, zafarbená Kristovou krvou.

Matke Božej Svätotomášskej sa pripisuje mnoho zázrakov, záchrana Brna počas obliehania Švédmi v roku 1645, ochrana pred morovou epidémiou v roku 1713 a obliehaním mesta pruskými a saskými vojskami počas vojny o rakúske dedičstvo v roku 1743, ako aj mnohé uzdravenia.

Prepošt augustiniánov v Brne Ondřej Zirkl dal v rokoch 1735 až 1736 obraz osadiť do strieborného rámu a umiestniť na nový strieborný oltár. V Augsburgu ho zhotovili zlatník Johann Georg Herkommer a jeho brat, sochár Johann Jakob Herkommer mladší.

Obraz slávnostne zlatými korunami 10. mája 1736 korunoval olomoucký biskup a kardinál Wolfgang Hannibal von Schrattenbach (1660 – 1738).