Svätý Jozef je srdcom milujúci otec
Po Ježišovej Matke Panne Márii je jej ženích sv. Jozef s určitosťou náš druhý veľký orodovník u Pána. On dôverne pozná ľudský údel, starosti i potreby človeka. Neváhajme sa na neho obrátiť kedykoľvek a v čomkoľvek, podobne ako sa dieťa obracia na svojho otca.
V súčasnosti je dôležité utiekať sa k sv. Jozefovi ako k patrónovi rodín. Na snímke je dielo barokového maliara Jána Bruna Rossiho Svätý Jozef a Dieťa Ježiš (1737 – 1739); obraz sa nachádza v Kostole sv. Uršule v Prahe. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
S vätý Jozef patrí medzi najväčšie biblické postavy na prelome Starého a Nového zákona. I keď jeho osoba vystupuje len v Novom zákone, aj to len v nepatrnej miere v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu, predsa ho môžeme zaradiť i do dejín Starého zákona.
Veď v tomto časovom úseku vyrastal, formoval sa a Boh si ho viedol k veľkému poslaniu, ktoré mu zveril.
Pôvod svätého Jozefa
Jozef pochádzal zo slávneho rodu kráľa Dávida, podobne ako aj jeho snúbenica a neskôr manželka Mária. Vedel Jozef o svojom veľkom poslaní, ktoré mu Boh chystal? Pravdepodobne nie.
Boh nedáva vedieť osobám, ktoré si určí na veľké poslanie, ale vnútorne ich pohýna k úkonom, ktoré si vtedy ani ony samy neuvedomujú. Takto vyrastal v láske k Bohu a k ľuďom aj Jozef, plniaci si svoje povinnosti.
Ničím sa neodlišoval od iných dospievajúcich mladíkov. Viac o mladosti svätého Jozefa nevieme. Nevieme ani to, kto ho vyučil tesárskemu remeslu, ale musel to byť dobrý majster.
Výrazný medzník v Jozefovom živote
Dôležitá etapa v Jozefovom živote nastáva udalosťou zvestovania Panne Márii. Mária nehľadala po zvestovaní muža, aby dieťa malo otca.
Poznali sa oveľa skôr, veď obaja pochádzali z toho istého mesta – Nazareta, ktoré v tom čase ešte nebolo veľké. A boli aj zasnúbení.
Čo bolo zaujímavé, že tieto čisté duše sa rozhodli, že aj v manželstve budú svoj život prežívať v panenstve, čo bolo na vtedajšiu dobu a ešte k tomu v izraelskom národe dosť nezvyčajné, pretože tak si mnohí mohli myslieť, že Jozef s Máriou sú bezdetní, čo sa považovalo za Boží trest.
No Boh si práve preto vybral túto svätú dvojicu za rodičov svojho Syna.
Jozef – mladý a vitálny muž
V mnohých kresťanských tradíciách i umeleckých zobrazeniach sa Jozef prezentuje ako veľmi starý človek, ktorý si bral Máriu, ktorá bola pri zvestovaní ešte len dievčaťom. Prečo takáto tradícia starého muža Jozefa?
Kresťanská tradícia i umenie zobrazovali Jozefa ako starého človeka, aby tak chránili panenstvo Márie. Toto bol hlavný dôvod, kvôli ktorému sa Jozef prezentoval ako starý človek. V skutočnosti však Jozef bol mladý muž, plný energie.
Ak Mária mala podľa tradície v čase zvestovania asi 16 rokov, a to sa nečudujme, v tej dobe bolo u Izraelitov bežné, že dievča už v takom veku vstupovalo do manželstva, Jozef mohol mať asi 20 až 22 rokov. To bol bežný vek, v ktorom si izraelskí mladíci zakladali svoje rodiny.
Panenstvo Márie a panictvo Jozefa
Jozef s Máriou žili v panenskom živote, pretože Ježiš bol počatý v lone Panny Márie z Ducha Svätého, ako nám to podáva Lukášovo evanjelium pri zvestovaní. Toto isté vysvetlenie dostáva aj Jozef. Avšak ani samotné argumenty z evanjelií nepomohli mnohým pochybovačom o panenstve Márie a panictve Jozefa.
Odvolávajú sa na stať z Lukášovho evanjelia o Ježišovom narodení: „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2, 6 – 7).
„Svojho prvorodeného syna“ – týmto pochybovači poukazujú na to, že Mária s Jozefom mali ďalšie deti. No prvorodený neznamená, že má ďalších súrodencov. Koľkí rodičia majú len jedno dieťa, ktoré je ich prvorodené a zároveň jediné?
Ďalej poukazujú na stať z Markovho evanjelia, kde Ježišovi oznamujú: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry“ (Mk 3, 32). V semitskej reči však slovo brat, sestra znamená vzdialenejších príbuzných.
To nemusia byť ani priami bratanci a sesternice. Iní pochybovači poukazujú, že Jozef mal deti z predchádzajúceho manželstva. To poukazovali v prípade, keby si Jozef bral Máriu za svoju manželku už v staršom veku. Žiadne z týchto teórií však neobstoja.
Jozefove sny
Zaujímavosťou však je, že v evanjeliách nenachádzame žiadne slová, ktoré by Jozef povedal, teda žiadnu priamu reč. Bol viac mužom činu. Vo všetkom sa riadil podľa Božieho vnuknutia, ktoré mu Boh dával vo snách. Spánok teda nie je leňošenie.
Ak je človek pripravený vnímať Boha, môže vo snách dostať od Boha dôležité usmernenia. V prvom sne Boh vysvetľuje Jozefovi situáciu s Máriiným počatím. V druhom sne ho Boh varuje pred zákernosťou kráľa Herodesa. Jozef hneď po tomto oznámení odchádza s Máriou a Ježišom z Betlehema do Egypta.
Ježiš tak už ako malé dieťa sa stáva emigrantom v cudzej krajine. Iste to bolo ťažké obdobie pre Svätú rodinu. Jozef si musel hľadať prácu, aby sa postaral o rodinu. Na cudzincov sa však mnohí pozerajú nežičlivo.
Buďme súcitní s tými, ktorí nedobrovoľne opustili svoje domovy a hľadajú útočište v krajinách, kde vládne relatívne pokoj a mier. Na to nás veľmi vyzýva Svätý Otec František. Nasleduje ďalší, už tretí sen, v ktorom Jozef dostáva pokyn, aby sa vrátil do svojej vlasti.
Zdalo by sa, že to bude posledný sen, ale keďže mal namierené do Betlehema a v judejskej krajine vládol Herodesov syn Archelaus, varovaný vo štvrtom sne sa odobral do Galiley, do mesta Nazaret, odkiaľ pochádzal, a tak Ježiša volali Nazaretský.
Vidíme teda, aké dôležité boli v Jozefovom živote sny, prostredníctvom ktorých mu Boh vnukal, čo má konať. Socha spiaceho Jozefa sa stala veľmi populárnou. Svätý Otec František ju má na svojom písacom stole a na papierikoch vkladá pod sochu svoje prosby. Spime a snívajme, aby nám Pán vnukal, čo máme konať!
Patrón pracujúcich, dobrej smrti a rodín
Svätý Jozef je patrónom robotníkov, zvlášť stolárov a tesárov, veď on túto prácu vykonával celý svoj život. Najskôr ešte ako slobodný v Nazarete, zaiste určitý čas aj v Betleheme, potom v Egypte a po návrate do svojej vlasti opäť v Nazarete, kde k tejto práci priučil aj Ježiša.
Áno, Ježiš určite ovládal tesárske remeslo a po Jozefovej smrti, možno už aj za jeho života, ak už Jozef nevládal, prebral tesársku dielňu, dokedy nezačal svoju verejnú činnosť. Svätý Jozef je aj patrónom dobrej smrti. Prečo? Nuž či niekto mohol krajšie zomierať ako Jozef, v spoločenstve Márie a Ježiša?
Preto zvlášť pri zomierajúcich sa modlíme práve k svätému Jozefovi za šťastlivý prechod duše do večnosti. Ale svätého Jozefa zvlášť uctievame ako patróna rodín.
On, jeho manželka Mária a Dieťa Ježiš vytvorili v Nazarete to najkrajšie a najideálnejšie spoločenstvo – Svätú nazaretskú rodinu, kde si každý člen tejto rodiny vykonával čo najlepšie to poslanie, ktoré mu bolo zverené: Jozef vzorného pracovitého otca, Mária milujúcu, starostlivú matku a Ježiš poslušné dieťa.
Vieme si predstaviť, aké to muselo byť úžasné, keď Jozef vzal malého Ježiša na ruky, keď sa Ježiš túlil k Jozefovi a vyslovoval svoje prvé slová ocko, ocinko? V dnešnej dobe je zvlášť dôležité utiekať sa k sv. Jozefovi ako k patrónovi rodín.
Duchovné otcovstvo totiž pomáha chrániť manželstvo a rodinu. Manželstvo a rodina boli odjakživa vystavené útokom, ale hrozby súčasného sveta dosahujú naozaj mimoriadne rozmery. Ľudia už často ani nevedia, čo znamená byť mužom a ženou, čo tvorí manželstvo a rodinu.
Mnohé krajiny sa dokonca odvážia tvrdiť, že predefinovali manželstvo a rodinu. V týchto záležitostiach panuje veľký zmätok, väčší než v ktoromkoľvek predchádzajúcom období ľudských dejín.
Sestra Lucia, vizionárka z Fatimy, ktorá ako jediná z detí sa dožila vysokého veku, vyjavila, čo jej Panna Mária povedala: „Posledný zápas medzi Pánom a kráľovstvom satana bude o manželstvo a rodinu.“
Aby Cirkev bojovala proti satanovým podvodom a zvíťazila, nezaobíde sa bez svätého Jozefa. Jeho príklad a ochrana sú jediné východiská z chaosu, v ktorom sa nachádzame.
Ku komu inému sa môžeme obrátiť, aby nám pomohol pochopiť, čo je manželstvo a rodina, ak nie k hlave Svätej rodiny a postrachu zlých duchov?
Milovaný otec
Pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi Svätý Otec František v apoštolskom liste Patris corde ponúka aj tieto slová: „Veľkosť sv. Jozefa spočíva v tom, že bol Máriiným manželom a Ježišovým otcom.
A takto sa – podľa slov sv. Jána Zlatoústeho – ,dal do služby celému plánu spásy‘. Svätý Pavol VI. poznamenáva, že jeho otcovstvo sa konkrétne prejavilo v tom, že ,zo svojho života spravil službu zasvätenú tajomstvu vtelenia a s ním spojenému vykupiteľskému poslaniu.
Svoju legálnu právomoc nad Svätou rodinou využil na to, aby jej úplne daroval seba samého, svoj život, svoju prácu; svoje ľudské povolanie milovať domácich tak premenil na nadľudské darovanie seba, svojho srdca a všetkých schopností na lásku v službe Mesiášovi, ktorý rástol v jeho dome‘.
Pre túto svoju úlohu v dejinách spásy je sv. Jozef otcom, ktorého kresťanský ľud stále miluje, ako o tom svedčí skutočnosť, že v celom svete sú mu zasvätené mnohé kostoly; že mnohé náboženské inštitúty, cirkevné bratstvá a skupiny sú inšpirované jeho spiritualitou alebo nesú jeho meno; a že na jeho počesť sa konajú mnohé náboženské podujatia.
Mnohí svätci a svätice ho vrúcne uctievali, medzi inými aj Terézia z Avily, ktorá si ho zvolila za svojho zástancu a orodovníka, často sa mu zverovala a dostala všetky milosti, o ktoré prosila. Povzbudená vlastnou skúsenosťou, presvedčila potom aj ďalších, aby ho uctievali.“
Reevanjelizácia
Celý svet potrebuje reevanjelizáciu vrátane veľkej väčšiny pokrstených kresťanov. Svätý Jozef, ako prvý misionár, dnes opäť túži prinášať Ježiša národom.
Situácia je taká, že mnoho kedysi kresťanských národov a kultúr odpadlo od kresťanských koreňov a sú na ceste k sebazničeniu; štáty, pôvodne založené na židovsko-kresťanských princípoch, ovládajú ideológie a organizácie, ktoré chcú odstrániť zo spoločnosti všetko, čo je posvätné.
Ak nedôjde k zásadnému obratu, celá civilizácia sa zrúti do záhuby.
Pápež Ján Pavol II. nám v apoštolskej exhortácii Redemptoris custos z roku 1989 pripomína nutnosť vzývať svätého Jozefa pri diele reevanjelizácie sveta, keď píše: „Cirkev musí neprestajne vzývať Jozefovu ochranu, čo je nielen nevyhnutnou obranou proti všetkým nebezpečenstvám, ale aj, a najmä, impulzom na obnovenie jej angažovanosti pre vec evanjelizácie vo svete a reevanjelizácie v tých krajinách a u tých národov, v ktorých kedysi prekvitalo náboženstvo a kresťanský život a teraz sú vystavené tvrdým skúškam“ (Redemptoris custos, 29).
Preto je také veľmi potrebné obrátiť sa k tomuto mocnému patrónovi manželstiev a rodín. Urobme tak slovami Svätého Otca Františka, ktoré napísal o svätom Jozefovi v závere svojho apoštolského listu Patris corde: „Buď pozdravený, ochranca Vykupiteľa a ženích Panny Márie.
Tebe Boh zveril svojho Syna; v teba Mária vložila svoju dôveru; s tebou sa Kristus stal mužom. Ó, blažený Jozef, ukáž, že si aj naším otcom, a veď nás po ceste života. Vypros nám milosť, milosrdenstvo a odvahu a ochráň nás pred každým zlom. Amen!“