Svätými sa stali deti, manželia i pápeži

Pápež František po svojom nástupe kanonizoval prvých svätých 12. mája 2013 vo Vatikáne. Okrem dvoch rehoľníčok i početnú skupinu mužov z južného Talianska. Na ich čele bol mladý krajčír Antonio Primaldo. V polovici 15. storočia pri dobývaní Talianska Osmanmi utrpelo mestečko Otranto veľké ľudské straty.

Arcibiskupa, kňazov či malé deti Osmani zavraždili, ženy a staršie deti predali do otroctva. Vyše osemsto mladých mužov nútili konvertovať na islam. Antonio Primaldo za všetkých vyhlásil, že radšej zomrú, ako by mali zradiť Ježiša a stať sa moslimami. Štrnásteho augusta 1480 všetkých 813 mužov sťali.

Blahoslavenými sa stali v roku 1771 za pápeža Klementa XIV., dátum ich svätorečenia vyhlásil Benedikt XVI. vo februári 2013, ale kanonizoval ich už pápež František v máji 2013.

Traja pápeži

Súčasná hlava Katolíckej cirkvi je v poradí 266. nástupcom sv. Petra. Avšak nie každý pápež sa automaticky stane svätým. Tento titul získalo len niečo vyše 80 pápežov. Pápež František vyhlásil za svätých troch z nich. Najprv v apríli 2014 Jána XXIII. a Jána Pavla II., o 4 roky neskôr Pavla VI.

„Dobrého pápeža“, ako nazývali Jána XXIII., blahorečil Ján Pavol II. v roku 2000, a hoci na jeho svätorečenie chýbal druhý zázrak, pápež František spolu s Kongregáciou pre kauzy svätých rozhodol o jeho kanonizácii. Svätým sa stal v Nedeľu Božieho milosrdenstva 27. apríla 2014.

A spolu s ním aj ďalší pápež – Ján Pavol II. Toho už krátko po smrti na radosť kléru i veriacich beatifikoval 1. mája 2011 pápež Benedikt XVI. Medzi svätých sa zapísal o tri roky neskôr.

Trojicu pápežov, ktorých za svätých vyhlásil Svätý Otec František, uzatvára Pavol VI. Ten tistý pontifex ho najprv v októbri 2014 vyhlásil za blahoslaveného. Použil pritom biskupskú palicu i kalich Pavla VI. a obliekol si jeho zlaté rúcho, ktoré blahoslavený pápež dostal k 80. narodeninám. Kanonizoval ho 14. októbra 2018 vo Vatikáne.

Manželia Martinovci

Louis a Zélie Martinovci sú prvým svätým manželským párom. Cirkev vyzdvihuje ich sviatostné a príkladné manželstvo, ktoré sa začalo v júli 1858 a po 19 rokoch ho prerušila smrť Marie-Azélie Martinovej.

Spolu vychovali päť dcér, najmladšou bola rehoľníčka svätá Terézia z Lisieux. Blahoslavenými sa stali počas pontifikátu Benedikta XVI. v októbri 2008, medzi svätých ich pripojil jeho nástupca počas synody o rodine 18. októbra 2015.

Malá misionárka s veľkým srdcom

Agnes Gonxhe Bojaxhiuová alebo inak Matka Tereza od mlada túžila po misiách. Najprv vstúpila k loretským sestrám, avšak na misiách v chudobnej indickej Kalkate sa rozhodla slúžiť najbiednejším z najbiednejších.

V roku 1950 preto založila Kongregáciu misionárok lásky. Šesť rokov po smrti sa v októbri 2003 stala blahoslavenou. Začiatkom septembra 2016 rehoľníčku albánskeho pôvodu pápež František kanonizoval.

Fatimské deti

Pastierikovia oviec – súrodenci Hyacinta a František Martovci nemali ani 10 rokov, keď sa im a ich sesternici Lucii zjavovala v roku 1917 vo Fatime Panna
Mária. Obaja však o pár rokov zomreli na španielsku chrípku.

Veľký ctiteľ Panny Márie Fatimskej pápež Ján Pavol II. vyhlásil obe deti za blahoslavené v roku 2000 aj za účasti ich sesternice a karmelitánskej rehoľníčky Lucie dos Santos. Na sté výročie zjavení 13. mája 2017 sa stali svätými. Proces blahorečenia Lucie dos Santos stále prebieha.

Detskí mučeníci

Cristóbal, Antonio a Juan žili v prvej polovici 16. storočia v Mexiku a zomreli asi vo veku 13 rokov. Ku kresťanstvu ich pritiahli františkánski misionári. Chlapci sa snažili evanjelizovať svoje rodiny i obyvateľov Mexika, ničili pohanské modly a odsudzovali časté opilstvo, čo však Mexičania neprijali.

Cristóbala zavraždil vlastný otec podporovaný druhou manželkou a nevlastnou matkou chlapca v roku 1527. Najprv ho surovo bil palicou, a keď sa viery aj tak vzdať nechcel, vrhol ho do plameňov. Odtiaľ mu pomohla jeho matka, avšak na druhé ráno na následky zranení zomrel. Stihol ešte svojmu otcovi odpustiť.

Antonio a jeho sluha Juan doplatili na vieru o dva roky neskôr. Na misijnej ceste po Mexiku s dominikánskym mníchom zbierali modly a hovorili o Kristovi. Rozdráždení muži oboch chlapcov zabili. Proces blahorečenia trojice umučených detí sa začal na podnet pápeža Jána Pavla II. v roku 1982.

Beatifikoval ich v roku 1990 na apoštolskej ceste v Mexiku. V polovici októbra 2017 sa stali svätými.

Dominikánska terciárka

Poslednú svätú vyhlásil pápež František len pred pár mesiacmi. Stala sa ňou talianska dominikánska terciárka Margaréta z Città di Castello. Narodila sa do šľachtickej rodiny v roku 1287, avšak ako slepá a s viacerými telesnými postihnutiami. Rodičia ju pred svetom ukrývali, až ju nakoniec opustili.

Istý čas strávila túlavým životom, chvíľu žila i v kláštore. Sestrám sa nepáčila jej prísna askéza, a tak ju z kláštora vyhnali. Po niekoľkých životných zradách sa jej ujali zbožní manželia. Vychovávala a kresťansky vzdelávala deti, starala sa o chorých a biednych a svoj život delila medzi modlitbu, obetu a pôst.

Cítila úzke prepojenie s Ježišovým utrpením. Zomrela vo veku 33 rokov 13. apríla 1320. Blahorečil ju v roku 1609 pápež Pavol V., medzi svätých ju pripojil pápež František 24. apríla 2021.