Tradície majú obrovskú silu spájať

Prejavy viery sa rôznia, menia, vyvíjajú. Jeden druh duchovného prežívania je však hlboko vpísaný v našej kultúre. Ide o ľudovú zbožnosť. Dodnes o tom svedčia mnohé zvyky, tradície či púte.
Martina Halúsková 30.06.2026
Tradície majú obrovskú silu spájať

Tradíciou na sviatok Božieho tela je, že deti v sprievode na znak úcty k Bohu rozsýpajú na cestu lupene kvetov. Snímka: Človek a Viera/Zdeněk Poruba

Ľudová zbožnosť sa nám nenápadne prihovára už od detstva. Odráža sa v slovách starej mamy, v blahoželaniach k sviatkom, ukazuje sa nám v kaplnkách, ktoré sa skromne týčia na kopčekoch za dedinami.

SVEDECTVO VERNOSTI

Ako deti sme možno úplne nerozumeli tomu, prečo mama pred rozkrojením nového bochníka prstom urobila na kôrke znak kríža alebo prečo v sprievode rozhadzujeme na zem lupienky kvetov.

Keď sme však vyrástli, pochopili sme, že význam týchto skutkov nikdy nespočíval v komplikovaných definíciách. Každý prejav ľudovej zbožnosti bol úprimný a  mocný, pretože bol prirodzenou súčasťou našich dní. Preto je rozhodnutie pre ich uchovávanie také silné a vzácne.

„Staršia generácia odovzdáva mladšej najmä vernosť, vytrvalosť a ochotu prinášať obetu. Je to svedectvo o tom, že kráčať vo viere sa oplatí aj vtedy, keď prichádzajú prekážky, a že spoločné tradície majú obrovskú silu spájať rodiny a komunity. Mladší zase vnášajú do ľudovej zbožnosti svoju energiu,“ hovorí Ján Gombala, dlhoročný organizátor pešej púte Muráň – Levoča. 

Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk

online predplatné

S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom