Trnava si pripomína 600. výročie posvätenia baziliky

Medzi početnými trnavskými vežami sa vynímajú veže Dómu sv. Mikuláša. Stojí totiž na opticky najvyššom bode mesta. História chrámu siaha do dávnej minulosti, rovnako ako aj dejiny mesta.

Na mieste dnešnej baziliky stál už v 11. storočí menší farský románsky kostol s patrocíniom sv. Mikuláša. Trnave však už po troch storočiach kapacitne nevyhovoval, preto ho rozobrali a v roku 1380 začali stavať nový chrám v gotickom slohu.

Najprv bola jedna veža

Aj nový kostol zasvätili rovnako sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov. Dokončili ho v roku 1421, a hoci sa presne neuvádza, kto bol jeho svätiteľom, známe je aspoň meno vtedajšieho farského správcu. Farárom bol v tom čase Mikuláš Farntaschen, ktorý mestskú farnosť spravoval v rokoch 1418 – 1438.

Autori publikácií venujúcich sa Bazilike sv. Mikuláša hovoria o nejednej zaujímavosti. Hlavným stavebníkom nového kostola bolo samotné mesto. Chrám mal totiž slúžiť ako hlavný mestský kostol. Pôvodne trojloďová stavba s päťbokou svätyňou a jednou gotickou vežou menila stáročiami svoje podoby.

V 16. storočí, v časoch osmanskej hrozby, sa stala Trnava sídlom ostrihomského arcibiskupa. Dovtedajší mestský Kostol sv. Mikuláša sa tak stal katedrálou a arcibiskup Mikuláš Oláh upravil chrám do honosnejšej podoby. Priečelie sa prestavalo na dvojvežové a rozšírili sa i kaplnky pod vežou.

Veže spočiatku neboli rovnako vysoké – severná bola nižšia ako južná. Najväčšie prestavby sa konali v 17. storočí. Najprv v rokoch 1618 – 1630 za čias arcibiskupa Petra Pázmaňa, keď sa upravil interiér do barokového slohu. Postavili nový chór, kazateľnicu či nové oltáre.

Keď potom v roku 1666 požiar zasiahol severnú vežu, arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky ju dal prestavať na výšku južnej veže. Odvtedy majú rovnakú podobu. Pozorné oko si všimne, že na vežiach sídlia namiesto krížov kohúty. Na mesto sa dívajú od 16. storočia.

Je to pamiatka na donorov chrámu. Rodina mestského kapitána Pavla Hollého mala v erbe práve kohúta.

Baziliku sv. Mikuláša v Trnave stavali v rokoch 1380 – 1421 na mieste románskeho kostola z 11. storočia. Snímka: Tomáš Novosedlík

Od farského kostola po baziliku

Plynutím dejín sa z miestneho farského kostola stal významný chrám, neskôr katedrála aj pútnické miesto. V auguste 2008 trnavský arcibiskup Ján Sokol vyhlásil pri slávnostnej svätej omši Dóm sv. Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.

V novembri toho istého roka zase pápež Benedikt XVI. povýšil chrám na baziliku minor. Aj v tomto Božom dome sa v minulosti pochovávalo. Podľa publikácií tam na vzkriesenie čakajú arcibiskupi Ján Sási, Anton Vrančič, Ján Cherödi, Mikuláš Oláh, Imrich Lóši, Ján Kutaši a aj kardinál František Forgáč.

Aj tu sa nájde jedna rarita – epitaf, ktorý nepatrí klerikovi ani biskupovi, ale rytierovi a šľachticovi Jurajovi III. Drugetovi, manželovi mladšej dcéry Alžbety Bátoriovej Kataríny. Podľa legendy tento rytier konvertoval na katolícku vieru vďaka príkladu arcibiskupa Petra Pázmaňa.

Panna Mária Trnavská

Posledná dôležitá prístavba kostola sa viaže na Pannu Máriu a významné pútnické miesto. Bočnú barokovú kaplnku, v ktorej sa nachádza milostivý obraz Panny Márie Trnavskej, dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi v rokoch 1739 – 1741.

Autora milostivého obrazu však nepoznáme, predpokladá sa, že ho dal namaľovať ostrihomský arcibiskup František Forgáč po návrate z Ríma do Trnavy v roku 1585. Zhotovený bol podľa originálu svätoalexejskej Madony v Ríme, ktorú podľa tradície namaľoval evanjelista Lukáš.

Na pripomenutie udalostí slzenia obrazu siahajúcich do roku 1633, keď bolo mesto na príhovor Panny Márie uchránené od tureckých vojsk, a na spomienku z novembra 1710, keď utíchol mor, slávia v Bazilike sv. Mikuláša už 77 rokov deväťdňovú pobožnosť.

Tento rok sa Trnavská novéna tematicky prepája s Rokom sv. Jozefa. Od 13. novembra do 21. novembra sa kazatelia zameriavajú na osobnosť sv. Jozefa – orodovníka, oporu a sprievodcu v ťažkých chvíľach.

Opäť sa však slávi v obmedzenom režime, ale veriaci sa na nej môžu zúčastniť i prostredníctvom televízie či rádia.