Tromf nádeje prebíja ilúzie

Ilúzie sú ľudské a nádej kresťanská. Asi tak by sme mohli pozerať na skutočnosť, že človek často veľmi rýchlo prichádza o ilúzie, no napriek nepriazni času a okolnostiam by nemal stratiť nádej. Je to adut alebo - ak chcete - najvyššia životná karta, ktorú máme zhora k dispozícii.  

Peter Slovák 10.05.2021
Tromf nádeje prebíja ilúzie

Ilustračná snímka: Peter Slovák

Ilúzie posudzujeme ako skreslený vnem, ktorý je vyvolaný skutočným podnetom, ale nezodpovedá realite. Napríklad človek môže byť presvedčený, že vo vetre pohybujúci sa tieň stromu je útočník, ktorý ho ohrozuje. Ilúzie nemusia byť prejavom psychickej poruchy, môžu sa objaviť aj u celkom zdravého jedinca. Patria k poruchám vnímania (porov. Marie Vágnerová, Psychopatologie pro pomáhajíci profese, 2008).

Na základe tejto odbornej definície môžeme povedať, že v súvislosti s ilúziami ide o skreslené vnemy, teda nepravdivé odrazy skutočnosti. 
   


Máme silný adut


Ľudia často v kontexte poznania života po smrti hovoria, že ide o ilúziu, ktorú si mnohí „zbožne“ predstavujú. My veriaci však máme silný tromf proti ilúzii. Vo svojom živote ho často využíval aj lekár bl. Ladislav Batthyány-Strattmann (1870 - 1931).

V Kittsee, kde vybudoval nemocnicu pre všetkých a najmä pre chudobných, platila zásada, že pacient pri odchode dostal na pamiatku obrázok Božského Srdca s týmto textom: „Vezmi si tento obrázok ako tichú spomienku na nemocnicu v Kittsee, a keď si myslíš, že máš za čo ďakovať, pomodli sa za nás všetkých. Prišiel si k nám, aby si uzdravil svoje telo. Ale nezabudni pritom ani na svoju dušu, ktorá má takú cenu, že Pán za ňu zomrel na kríži. Život je krátky a čoskoro aj ty budeš stáť pred Božím súdom. Pristúp preto čím skôr k sviatostiam a nezabudni ani na svojich trpiacich bratov a sestry, pretože iba dobré skutky ťa urobia šťastným.“

Ako lekár i človek poznal, že čas, ktorý tu na zemi máme, je skutočnou prípravou na reálnu večnosť. Preto vždy do každého svojho konania dával nádej a ponúkal ju aj iným. I preto sa darilo jeho dielu. Nádej nie je len „zbožné“ želanie. Ale prirodzený postoj človeka, ktorý napomáha jeho duševnej vyrovnanosti.


 

Nádej nie je len stav mysle

 

Zároveň pri nádeji nejde len o jednoduchý stav mysle s optimistickým „naladením“. Ide predovšetkým o status dôvery, ktorým sa navonok prezentujeme.
Inšpiráciou môžu byť aj slová z čias antiky, keď Marcus Porcius Cato, politik, spisovateľ a ekonóm (234 – 149 pred Kristom), zdôrazňoval: „Neklesaj na duchu ani v zlých pomeroch; maj nádej - len tá nás neopustí ani v smrti.“

Presvedčivé slová nám v nedávnej minulosti ponúkol aj britský fyzik a kozmológ Stephen Hawking (1942 - 2018): „Nech je život akokoľvek zlý, vždy jestvuje niečo, čo môžete robiť a dosiahnuť v tom úspech. Kým je život, ostáva nádej.“

A my môžeme tieto slová interpretovať. Pokiaľ máme srdce otvorené pre Boha, nádej, že nás čaká oveľa viac dobra bez ohraničenia fyzikálnou premennou času, je zdrojom radosti i pokoja už tu na zemi. S takou „kartou“ sa nedá prehrať.

A ešte niečo. Blahoslavený Ladislav svojim pacientom v duchu nádeje prízvukoval: „Chceš spoznať prostriedok, pomocou ktorého môžeš u dobrého Boha dosiahnuť všetko? Týmto prostriedkom je modlitba. Modlitbou získavaš účasť na Božej moci.“ Mnohí z nás majú túto skúsenosť a určite to nie je ilúzia.