Túžba po úspechu sa môže stať väzením
Svätý Otec František na začiatku svätej omše v Nagasaki Snímka: profimedia.sk
Svätý Otec v krajine vychádzajúceho slnka absolvoval niekoľko liturgických slávení, na ktoré prišli nielen veriaci katolíci, ale aj ľudia hlásiaci sa k iným miestnym náboženstvám. Môžeme povedať, že kapacita na všetkých sláveniach bola naplnená na maximum. Záujem bol taký obrovský, že lístky na svätú omšu sa losovali v lotérii.
Nagasaki
Pápež počas návštevy Japonska slávil koniec liturgického roka slávnosťou Krista Kráľa v meste Nagasaki. Práve tadiaľ vstúpila do Japonska so sv. Františkom Xaverským v roku 1549 kresťanská viera a bola tamojším obyvateľstvom vrúcne prijatá.
Na prahu novoveku ale v tomto meste došlo k jej systematickému a nebývalo krutému prenasledovaniu, v ktorom Ježišovo svedectvo zažiarilo nevídanou silou.
Okrem 42 doteraz kanonizovaných a 583 beatifikovaných mučeníkov dosvedčujú pedantsky presné dobové záznamy japonskej vrchnosti ďalších 35-tisíc osôb, prevažne laikov - mužov, žien a dokonca aj detí - ktorí vyznali kresťanskú vieru mučeníctvom a čakajú na kanonizačný proces.
Prvým a najznámejším z nich je japonský jezuita sv. Pavol Miki, ktorý bol spolu s 25 ďalšími ukrižovaný v Nagasaki roku 1597. Jeho slová, vyslovené z kríža, ako boli zaznamenané svedkami a nachádzame ich v breviári, odporučil na meditáciu pápež v príhovore pred modlitbou Anjel Pána na mieste jeho umučenia.
„Pavol Miki videl, že je na najčestnejšej tribúne, akú kedy mal, vyjavil najprv okolostojacim, že je Japonec a že patrí do Spoločnosti Ježišovej, že umiera pre ohlasovanie evanjelia a ďakuje Bohu za také veľké dobrodenie. Potom dodal: ,Keďže som sa dostal až sem, myslím si, že medzi vami niet nikoho, kto by bol presvedčený, že chcem zamlčať pravdu. A tak vám vyhlasujem, že niet inej cesty k spáse, iba tá, ktorej sa držia kresťania. A keďže ona ma učí odpúšťať nepriateľom a všetkým, čo mi ublížili, rád odpúšťam kráľovi a všetkým, čo sú zodpovední za moju smrť, a prosím ich, aby prijali kresťanský krst’“ (Modlitba breviára, druhé čítanie, 6. februára).
Nabitý program pápežovej návštevy pokračoval popoludní na tunajšom bejzbalovom štadióne bohoslužbou. Na liturgii zo slávnosti Krista Kráľa sa zúčastnilo 35-tisíc ľudí. Blízko oltára bol umiestnený zvyšok mariánskej sochy, konkrétne jej hlava, ktorá prežila atómový výbuch. V homílii Petrov nástupca komentoval evanjelium o zločincovi, ukrižovanom spoločne s Ježišom, ktorý uznal Krista a nazval ho kráľom.
On je „záchrana a istota, ktorú odvážne svedčil svojím životom sv. Pavol Miki, jeho spoločníci, ako aj tisíce mučeníkov, ktorí sú podpísaní na vašom duchovnom dedičstve. V ich stopách chceme kráčať, v ich šľapajach chceme ísť, aby sme vyznávali s odvahou, že láska darovaná, ukrižovaná a oslávená v Kristovi na kríži je schopná zvíťaziť nad každým druhom nenávisti, egoizmu, urážky alebo zlomyseľného úniku,“ uviedol v homílii Svätý Otec František.
Tokio
V pondelok 25. novembra pápež pokračoval v intenzívnom programe v Tokiu. Stretol sa s mladými katolíkmi a celebroval svätú omšu.
„V našom svete bolo vynájdených veľa vecí, ale vďaka Bohu nevieme urobiť selfie duše. Aby sme sa rozvíjali a objavovali svoju vnútornú krásu, nemôžeme hľadieť do zrkadla,“ povedal pápež František približne tisícke mladých ľudí, s ktorými sa stretol v tokijskej katedrále.
Pápež v svojom príhovore reagoval na svedectvo troch mladých ľudí. Vystríhal pred šikanou v školách, hovoril o spoločnosti nastavenej iba na výkon a efektivitu a o uzatváraní sa do seba.
„Tou najdôležitejšou vecou nie je to, čo vlastním alebo to, čo môžem získať, ale s kým sa o to môžem podeliť. Nie je až také dôležité sústrediť sa a pýtať sa na to, prečo žijem, ale pre koho žijem,“ povzbudil pápež mladých Japoncov. Zdôraznil, že bez vzťahov sa odľudšťujeme. „Mladí môžu dať niečo svetu. Vydávajte svedectvo, že spoločenské priateľstvo, priateľstvo medzi vami, je možné! Bez potreby útočiť či opovrhovať, ale učiac sa rozpoznať bohatstvo druhých.“
Popoludňajší program začal pápež František na úplne zaplnenom bejzbalovom štadióne, kde slúžil svätú omšu za dar ľudského života. Rímsky biskup počas dlhého okruhu štadiónom z papamobilu zdravil chorých ľudí aj malé deti a žehnal im aj ich fotografiám, ktoré mu príbuzní predkladali.
V španielsky prednesenej homílii Svätý Otec opísal sociálnu izolovanosť a stratu životného zmyslu u mnohých ľudí žijúcich v japonskej ekonomicky rozvinutej spoločnosti, kde samovraždy sú prvou príčinou úmrtí v radoch mládeže. Hovoril o začarovanom kruhu, v ktorom prehnané nároky na výkonnosť vedú do čoraz väčšej úzkosti, a o vnútornej prázdnote, plynúcej zo spotreby ako jediného hodnotového meradla.
„Pán nám nehovorí, že základné potreby ako jedlo a odev nie sú potrebné; skôr nás nabáda, aby sme prehodnotili svoje každodenné rozhodnutia a nezostávali uväznení alebo izolovaní v túžbe po úspechu za každú cenu vrátane života. Svetské postoje, bažiace iba po vlastnom zisku či prospechu v tomto svete, a sebectvo, nárokujúce si individuálne šťastie, nás v skutočnosti nenápadne skľučujú a zotročujú.
Preto sme ako kresťanské spoločenstvo povolaní chrániť každý život a dosvedčovať múdro a odvážne postoj nezištnosti a súcitu, šľachetnosti a načúvania, štýlom, ktorý je schopný zahŕňať a prijímať život taký, aký je,“ uviedol v svojej homílii Svätý Otec.