Učenie pre budúcnosť

Každý školský rok je iný a prechádza mnohými zmenami, ktoré ovplyvňujú rôzne faktory. Podľa prezidenta Združenia katolíckych škôl Slovenska Daniela Masaroviča je nový školský rok príležitosťou vzdelávania po novom.

„Prebieha totiž v čase postupného napĺňania vlastných rozvojových cieľov konkrétnej školy, ale aj v jedinečnom období vývoja spoločnosti, ktoré je potrebné reflektovať.“

Školstvo si podľa neho zasluhuje popredné miesto medzi verejnými prioritami, nielen deklaratívnu pozornosť. „Vzdelávanie a výchova majú unikátny potenciál stať sa liekom na mnohé sociálne neduhy, ktoré v súčasnosti kontinuálne umŕtvujú kultúrnu, sociálnu i ekonomickú úroveň spoločnosti.“

Prezident združenia tiež uvádza, že Slovensko má v rámci Európskej únie najvyššie percento 15-ročných negramotných žiakov.

VPLYV PANDÉMIE

Školy sa v posledných dvoch rokoch museli prispôsobiť situácii a zvládnuť prechod na dištančnú formu výučby. „Pandémia zviditeľnila viaceré nedostatky v oblasti infraštruktúry škôl, ich technického a personálneho zabezpečenia a aj nedostatky odolnosti systému voči krízovým situáciám,“ skonštatoval Daniel Masarovič.

„Chýbala účinná metodická a technická centrálna podpora. Prejavilo sa to zvýšenou preťaženosťou učiteľov, ktorí aj pod tlakom z učenia nových spôsobov vyučovania nedokázali plniť všetky bežné vyučovacie ciele.“

Pandémia poukázala na mnoho ďalších problémov, ktoré treba odstrániť. „Napríklad odbúranie niektorých zaužívaných pedagogických konceptov so slabým vplyvom na vyučovacie výsledky žiakov. V práci s deťmi potrebujeme hľadať systémové riešenia na rozvoj duševného zdravia a emocionality detí.“

VLASTNÝ POTENCIÁL

Úspešnosť mladých ľudí ovplyvňuje aj ich schopnosť prispôsobiť sa zmeneným podmienkam na trhu práce a z toho vyplývajúcim zmenám vo vyučovacom procese. Umelá inteligencia či nástup automatizácie spôsobujú zmeny perspektívy na prípravu žiakov do praxe.

„Výkladovými metódami učíme stále ten istý predpísaný obsah učiva. Lenže budúcnosť je spojená s novými postupmi a technologickými procesmi, ktorých zvládanie nedeterminujú natoľko vedomosti, ale skôr spôsobilosť sa učiť rýchle a pružne.“

Žiakom preto treba umožniť objavovať vlastný potenciál mysľou i srdcom. „Potrebujeme presmerovať ich pozornosť na učenie vedúce k rozvoju globálnych kompetencií, ako je kritické myslenie, komunikácia, sociálna kooperácia, tvorivosť, občianske a morálne kompetencie, a tiež ku komplexnému rozvoju individuálneho potenciálu žiakov.“

Nastolenie nových vzdelávacích postupov, pri ktorých sa môžu realizovať aj samotní žiaci, je predpokladom úspešného vývoja školstva.

„Jeden z kľúčových faktorov je lepšie pracovať s vnútornou motiváciou žiakov. Potrebujeme posilniť učenie toho, čo žiakom dáva zmysel a čo je dôslednejšie prepojené na reálny život,“ vysvetľuje Daniel Masarovič.

S novým školským rokom prichádzajú aj nové výzvy. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

OTVORENOSŤ PRE NOVOSŤ

Vo vyučovaní v rámci jednotlivých tematických oblastí musí síce podľa prezidenta Združenia katolíckych škôl Slovenska zostať isté základné učivo ako súbor pojmov a vzťahov medzi nimi. „Tvorí logickú bázu na pochopenie náročnejších obsahov a je predpokladom ďalšieho rozvíjania.“

Ale súčasne treba dbať na tvorivosť a kreativitu žiakov, dať im možnosť inovačne riešiť problémy.

„Voláme to učenie pre budúcnosť. Má vyvažovať terajšie, v našom školstve vysoko dominantné učenie založené čisto len na overených a už objavených poznatkoch a postupoch. Takže teraz zdôrazňujeme väčšiu otvorenosť pre novosť, vďaka ktorej sa dosahuje osobný pokrok a tiež sa buduje spravodlivejší svet.“

HLBOKÁ PRÁCA A UVAŽOVANIE

Zmysluplnejšie učenie si vyžaduje aktívne podieľanie sa na procese samotného učenia, no nielen to. „Vyžaduje si aj hlbokú prácu. To je schopnosť zamerať sa na náročnú úlohu v sústredenej pozornosti. Vo svete moderných technológií sa bude vyžadovať druh práce, ktorý umožní ich vysoko kvalifikované ovládanie. Hlboká práca má zároveň kapacitu odbúravať rozptýlenie mysle, ktoré je veľkým civilizačným problémom.“

Hlboká práca súčasne vedie k harmónii prežívania tela i mysle. Na jej osvojenie je potrebný koncept hlbokého učenia, teda učenia „zameraného na pochopenie zmyslu osvojovaného učiva a na chápanie širších súvislostí“, vysvetlil ďalej Daniel Masarovič.

V praxi si tak žiaci osvojujú menšie množstvo učiva do väčšej hĺbky. „Výsledkom je myseľ schopná automatickejšie vnímať, zaznamenávať a vyhodnocovať poznatky s oveľa silnejšou pamäťovou stopou. Múdrosť sa dosahuje hlbokým uvažovaním, to je stará pravda.“

VZÁJOMNÉ UČENIE

Na Slovensku máme 199 katolíckych škôl a školských zariadení, pričom 155 z nich sú členmi Združenia katolíckych škôl Slovenska. „Majú komunitný charakter, pre cirkevné školy prirodzený,“ uviedol prezident združenia, podľa ktorého sú žiaci úspešní práve na základe toho, čo dokážu v spolupráci s ostatnými.

„Ako hovorí pápež František, svet nestojí na konkurencii, ale na spolupráci a vzájomnom dopĺňaní.“ Najväčšou výzvou cirkevných škôl je vytvoriť učiace sa komunity.

„Znamená to úzku vzájomnú spoluprácu všetkých aktérov podieľajúcich sa na vzdelávaní. Napríklad intenzívnejšiu výmenu skúseností, inšpirácií a overených nápadov medzi učiteľmi na danej škole, ako aj medzi školami navzájom.“

Zahraničné vedecké výskumy podľa Daniela Masaroviča preukázali najsilnejší účinok na kvalitu žiackych výsledkov „práve vo funkčnej vzájomnej spolupráci a spoločnej dobrej praxi“.