Učitelia Cirkvi sú nadčasoví

Život týchto kresťanov bol vždy považovaný za ovocie Božej milosti, Božieho požehnania a všetkých darov, ako to nádherne vyjadruje text piesne vďaky O svätých v Rímskom misáli: „Lebo teba oslavujú zástupy svätých, a keď korunuješ ich zásluhy, korunuješ dielo svojej milosti.“

Duch Boží však vanie, kam chce (porov. Jn 3, 8), a preto rôzne pôsobí v našich životoch a v každom z nás; rôznym spôsobom nás obdarúva svojimi darmi a vedie nás, aby sme tomuto svetu zjavovali Božiu tvár.

Preto životy svätých považujeme za akýsi odlesk Božej dokonalosti, ktorá sa v tom či onom rozmere zjavuje prostredníctvom človeka žijúceho v Božej milosti.

Takže v láske svätých pociťujeme lásku samotného Boha, v ich trpezlivosti Božiu trpezlivosť, v ich službe chudobným a chorým dotyk milujúceho nebeského Otca, v ich tichosti vnímame tichosť Ježišovho Srdca, v ich obetavosti či ochote vidíme Krista trpieť poníženie, v čistote ich života odraz Božej čistoty a podobne.

Človek sa nikdy nevyrovná dokonalosti Boha, a určite nie v celej jej šírke a hĺbke. Dokáže sa jej však priblížiť v nejakom rozmere svojho života podľa toho, v akom prostredí žil, aké možnosti pre rozvoj svojich schopností mal a akými darmi ho Stvoriteľ obdaroval.

Čností je veľa, preto je každý svätec originálny a vlastným spôsobom svedčí o svojej blízkosti Bohu. Keďže v životoch svätých predsa len existovala istá podobnosť, vznikli akési „kategórie“ svätcov.

Najjednoduchší „zoznam“ týchto titulov, s akým sa v bežnom živote stretneme, nájdeme v závere Loretánskych litánií, kde Máriu oslovujeme titulom Kráľovná: Kráľovná patriarchov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, vyznávačov, panien.

Určite by sme vedeli doplniť aj ďalšie, napríklad obranca viery, hlásateľ evanjelia, apoštol milosrdenstva, mučeník čistoty, i učiteľ Cirkvi.

Na začiatku boli štyria biskupi
Titul učiteľ Cirkvi je pomerne starý a pôvodne patril len štyrom veľkým biskupom Západu: sv. Augustínovi, Gregorovi, Hieronymovi a Ambrózovi. V roku 1568 k nim pápež sv. Pius V. pridal štyroch veľkých východných otcov: sv. Jána Zlatoústeho, Bazila Veľkého, Gregora Naziánskeho a Atanáza.

Neskôr sa k nim pridávali ďalší, ešte v roku 1567 sv. Tomáš Akvinský, potom v roku 1588 sv. Bonaventúra, v 18. storočí sv. Anzelm, Izidor zo Sevilly, Peter Chryzológ, Lev Veľký, a v ďalších storočiach aj iní biskupi, kňazi, rehoľníci.

Istý zlom prichádza v 20. storočí, keď sa do zoznamu učiteľov Cirkvi po prvýkrát dostávajú aj sväté ženy, konkrétne v roku 1970 sv. Terézia z Avily a sv. Katarína Sienská. V roku 1997 pribudla sv. Terézia z Lisieux a v roku 2012 sv. Hildegarda z Bingenu.

V súčasnosti je v Západnej cirkvi titul učiteľa Cirkvi priznaný 36 svätcom, ktorých zoznam uzatvára sv. Gregor z Nareku, svätec Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorého do tohto zoznamu zapísal 12. apríla 2015, na sté výročie arménskej genocídy, pápež František.

Titul vyjadrujúci osobitosť učenia
Je zaujímavé, že niektorým učiteľom Cirkvi dejiny pridali aj osobitný titul, ktorý vyjadruje hlavnú črtu ich života či osobitosť učenia. Napríklad sv. Augustín je doctor gratiae (učiteľ milosti), sv. Tomáš Akvinský doctor angelicus (anjelský učiteľ), sv. Lev Veľký doctor unitatis Ecclesiae (učiteľ jednoty Cirkvi), sv. Bernard z Clairvaux doctor mellifluus (medom oplývajúci učiteľ), sv. Ján z Kríža doctor mysticus (mystický učiteľ) či sv. Terézia z Avily doctor orationis (učiteľka modlitby).

Aj vďaka týmto prívlastkom cítime originalitu každého z nich, veď ich diela sa líšia formou aj obsahom. Napríklad sv. Gregor či sv. Ambróz boli vynikajúcimi spisovateľmi, sv. Katarína zo Sieny a sv. Ján z Kríža boli mystikmi, sv. Augustín a sv. Róbert Bellarmín bránili učenie Cirkvi, sv. Béda Ctihodný písal biblické komentáre. 

Čím si titul učiteľa Cirkvi zaslúžili
Predsa sa priam žiada opýtať, čo majú spoločné alebo čím si tento titul zaslúžili. Hovorí sa o troch podmienkach: učiteľ Cirkvi sa musí vyznačovať vynikajúcim učením (eminens doctrina) a vysokým stupňom svätosti (insignis vitae sanctitatis).

Treťou podmienkou je Ecclesiae declaratio, teda vyhlásenie Cirkvou, čiže pápežom alebo všeobecným koncilom, aj keď treba poznamenať, že sa nikdy nestalo, že by niekoho za učiteľa Cirkvi vyhlásil koncil.

Vyhlásenie schvaľuje pápež po predchádzajúcom preskúmaní písomností a učenia svätca Kongregáciou pre kauzy svätých. Takéto rozhodnutie neznamená, že by náuka svätca bola absolútne bezchybná v celej šírke učenia Cirkvi; veľa z nich bolo náchylných na chyby alebo žili v čase, keď ešte učenie v nejakej oblasti nebolo presne určené.

Dokonca posledný zo zoznamu, už spomínaný sv. Gregor z Nareku, po celý svoj život patril k Arménskej apoštolskej cirkvi, čo vyvolalo aj istú kritiku rozhodnutia pápeža Františka, keďže táto cirkev sa po Chalcedónskom koncile oddelila od zvyšku kresťanstva a odmietla prijať jeho závery.

Titul učiteľ Cirkvi teda naznačuje čosi iné: nie neomylnosť, ale to, že učenie takéhoto svätca, ústne i písomné, je užitočné pre kresťanov každej doby, teda je nadčasové a slúži Cirkvi ako celku. Učitelia Cirkvi významne prispeli k formulovaniu teologického učenia v nejakej oblasti alebo vynikali hĺbkou jeho porozumenia.

Ani jeden mučeník
Možno je zaujímavosťou, že v zozname učiteľov Cirkvi nenájdeme ani jedného mučeníka, hoci spomenuté podmienky by určite splnili aj svätí ako Ignác z Antiochie, Irenej z Lyonu, Cyprián z Kartága a ďalší. Akýmsi vysvetlením je to, že titul učiteľa Cirkvi bol podľa tradície určený vyznávačom.

Slová svätého Pavla, ktorými zdôrazňuje, že vie, komu uveril (2 Tim 1, 12), teda obdivuhodným spôsobom naplnili svätí učitelia Cirkvi. A nielen tým, že sami vedeli, komu veria, ale že toto poznanie dokázali odovzdať iným.

A urobili to tak brilantne, že si zaslúžia obdiv celej Cirkvi. Zjavujú nám tak Božie pozvanie poznávať evanjelium a pripodobňujú sa Kristovi, pravému a trpezlivému učiteľovi.